Palmýra

Na základe jedinečnej zbierky palmýrskych náhrobných portrétov – najväčšej svojho druhu mimo Sýrie – výstava rozpráva príbeh života, smrti a spomínania v Palmýre.

V strede sýrskej púšte ležala Palmýra. Od 1. do 3. storočia n. l. bolo mesto križovatkou medzi Rímskou ríšou, Perziou a obchodnými cestami do Číny, Afganistanu a Indie. Mestom prúdili nielen drahocenný tovar, ale aj ľudia, myšlienky a tradície. Vznikla tak mestská kultúra, kde sa miestne a globálne impulzy spojili do výrazu, ktorý bol medzinárodný a zároveň úplne vlastný.

Náhrobné portréty s pohľadom na svet Výstava vychádza z jedinečnej zbierky palmýrskych náhrobných portrétov Glyptotéky. Tieto portréty, ktoré kedysi zdobili steny veľkých rodinných hrobok, poskytujú vzácny pohľad na to, ako si Palmýrania priali byť zapamätaní: ako občania sveta, oblečení v trblietavých šperkoch, s rafinovanými účesmi a exkluzívnymi textíliami. Dvojjazyčné nápisy v aramejčine a gréčtine svedčia o spoločnosti, kde sa identita formovala naprieč jazykmi a kultúrami.

Z púšte do Európy Krása a mystika Palmýry po stáročia priťahovali cestovateľov, vedcov a zberateľov. Od objaviteľských ciest v 17. storočí po mapovanie v 19. storočí sa mesto stalo súčasťou európskej predstavy o exotickom Oriente. Koncom 19. storočia sa náhrobné portréty dostali do európskych múzeí a súkromných zbierok – vrátane Glyptotéky.

Dnes zbierka svedčí nielen o histórii Palmýry, ale aj o dobe a svetovom porozumení, ktoré formovali jej vznik.

Miesto medzi minulosťou a budúcnosťou Aj v novšej dobe bola Palmýra centrom globálnej pozornosti. Zničenie mesta a jeho pamiatok počas občianskej vojny v Sýrii zdôraznilo význam Palmýry nielen pre Sýrčanov, ale aj ako symbol zraniteľnosti kultúrneho dedičstva a jeho úlohy vo vojne a konflikte.

Výstava nazerá na Palmýru v novom svetle, ako na miesto, kde sa naďalej stretáva minulosť, výskum a fascinácia, a kde história stále môže vytvárať spojenia naprieč časom a priestorom.