Posledná stopa

Výstava vznikla pri príležitosti 80. výročia operácie "Lawina". Je poctou obetiam komunistickej provokácie, ktorá po druhej svetovej vojne ukončila históriu najväčšieho nezávislého podzemného zoskupenia na Podbeskidziu.

Zoskupenie VII. okresu Sliezsko-Těšínskeho regiónu Národných ozbrojených síl pod velením kpt. Henryka Flamea "Bartka" malo v kulminačnom bode, na jar 1946, viac ako 300 partizánov. Dňom osobitného triumfu bola prehliadka vojakov "Bartka" 3. mája 1946 vo Wiśle.

Expozícia spája sochy zavraždených vojakov s prvkami partizánskej uniformy, zbraňou a výstrojom. Sprevádzajú ich grafiky vlasteneckej tematiky, späté s tzv. prekliatymi vojakmi.

Autormi výstavy-inštalácie sú umelci z Bielska-Białej: "Kratka" (grafiky) a Piotr Walczak (sochy). Príslušníci rodín autorov výstavy boli vojakmi bojujúcimi pod velením kpt. Henryka Flamea "Bartka".

---

Zahubenie asi 100 vojakov "Bartka" bolo výsledkom operácie "Lawina", ktorú pripravil funkcionár MBP Henryk Wendrowski, ktorý sa ako "kapitán Lawina" vkradol do radov Národných ozbrojených síl.

Wendrowski už mal veľké "zásluhy" ako zradca: bol vojakom AK Inšpektorátu Białystok, ktorý po vstupe Sovietov na Białostocko v júli 1944 začal spolupracovať so sovietskou kontrarozviedkou Smiersz a vydával stovky ľudí zapojených do białostockej konšpirácie.

V lete 1946 sa Wendrowski-"Lawina" stretol s "Bartkom" na základni na Baraniej Górze a sľúbil bezpečný transport jeho vojakov do oblasti Jeleniej Hory, kde mali strážiť pohraničie. Sprevádzal ho funkcionár UBP Czesław Krupowies, ktorý vystupoval ako poručík NSZ "Korzeň".

Obaja dohliadali na akciu, pri ktorej od 5. do 25. septembra 1946 v troch transportoch smerom na Dolné Sliezsko odišlo asi 100 partizánov zoskupenia "Bartka". Nalákaní do pasce boli zavraždení príslušníkmi Úradu bezpečnosti a sovietskeho NKVD na niekoľkých miestach na Opolsku (okolie Malerzowíc Wielkich, "poľana smrti" v lese pri Barute, Stary Grodków).

Sám "Bartek" vtedy liečil postrelenú nohu a chcel sa pripojiť k svojim vojakom v poslednom, štvrtom transporte, ale k tomu nedošlo. Už skôr ho varoval veliteľ jednej z podriadených jednotiek, Antoni Bieguń "Sztubak", pred provokáciou zo strany UB (Sztubakova jednotka prežila, neodišla na Západné územia).

"Bartek" zistil, čo sa stalo s jeho vojakmi, keď na jar 1947 odišiel na Opolsko. Sám zahynul o pol roka neskôr, zastrelený milicionárom v Zabrzegu pri Czechowiciach.

"Kapitán Lawina" bol za túto a ďalšiu operáciu ("Cezary") od svojich mocných zadávateľov štedro odmenený. Napriek minulosti v AK od roku 1962 zastával vysoké funkcie na ministerstve zahraničných vecí; v rokoch 1968-1973 bol veľvyslancom PĽR v Dánsku, v rokoch 1979-1981 na Islande. Jeho slová z rozhovoru z 90. rokov sú otrasné: "Som hrdý na to, čo som urobil pre svojich kamarátov z lesa. Pomohol som im vrátiť sa do normálneho života".

Kancelária pre vyhľadávanie a identifikáciu IPN od roku 2016 vykonáva exhumácie v obciach Barut a Stary Grodków. V máji 2026 sa na novom vojnovom cintoríne v Kamesznici uskutočnil pohreb takmer 60 vojakov Zoskupenia NSZ kpt. Henryka Flamea "Bartka", z ktorých sa vďaka genetickým výskumom podarilo identifikovať takmer polovicu.