História katalógu oeuvre Aliny Szapocznikow

Katalóg pre Alinu

Maketa katalógu sôch Aliny Szapocznikow, ktorú Roman Cieślewicz vytvoril v mierke 1:1, má sama osebe vizuálnu hodnotu. Pripravená analógovo ponúka uspokojenie z pohľadu na jedinečný objekt, ktorý svedčí o grafickom navrhovaní preddigitálnej éry. Autorove ručné poznámky, nanesené na kalky červeným fixkou, obsahujú typické technické pokyny pre tlačiareň, používané pri sadzbe publikácií v 70. rokoch 20. storočia, napríklad „reprodukovať na čiaru“, „kliešovať priamo z makety“, „retušovať dole pri fotografii“, „tenký filet dookola“.

Vedúcou farbou publikácie, vyznačenou na vnútorných stranách obálky, je odtieň kobaltovej modrej. Šípky naznačujú vzdialenosti jednotlivých prvkov od seba. Pri textoch v dvoch jazykových verziách, poľskej a francúzskej, sú uvedené pokyny na rez a veľkosť písma, prelínanie a rozdelenie do stĺpcov. Zvolená bola jednoduchá bezpätková Helvetica. Rozkladové strany majú presne vyrysovanú sieť typografických línií. Prázdne polia Cieślewicz doplnil názvami sôch a číslami od 1 do 419. Rozsah je „17 šestnástok“ a jeden prázdny kartón ponechaný v zálohe.

Dňa 30. mája 1975 Cieślewicz odoslal maketu letecky z Paríža do Lodže. Vážila 13 kg a obsahovala 500 fotografií. Hodnota zásielky uvedená v colnom vyhlásení bola 5000 francúzskych frankov. Zásielka bola určená pre Múzeum umenia v Lodži, ktoré pripravovalo výstavu sôch Aliny Szapocznikow, zomrelej v roku 1973.

Prvá posmrtná výstava a posledný snímok katalógu

Retrospektívna výstava sôch Aliny Szapocznikow, ktorá sa konala od septembra do októbra 1975 v Múzeu umenia v Lodži, nebola prvou posmrtnou výstavou, ktorá pripomínala tvorbu umelkyne. Niekoľko týždňov po jej smrti v roku 1973 Múzeum moderného umenia v Paríži (ARC – Musée d’Art Moderne de la Ville de Paris) vystavilo vybrané exempláre „Nádorov“ a celý cyklus „Herbára“, zložený zo 14 polyesterových odliatkov častí tela. Cieślewicz priložil negatív z dokumentácie tejto výstavy ako poslednú stranu katalógu oeuvre, ktorý zhromažďoval celé sochárske dielo Szapocznikow. Ide o obraz plnorozmerného odliatku tela umelkyninho syna Piotra Stanisławského, vytvoreného z hliny, sadry a polyesteru. Socha „Piotr – plný akt“ spočíva na nízkom bielom podstavci v strede vysokej miestnosti.

Spoločná výstava a katalóg

Práce na výstave a katalógu prebiehali paralelne. Začali na jar 1973 zhromažďovaním informácií o sochách a kresbách umelkyne, ktoré sa nachádzali v zbierkach inštitúcií, múzeí a súkromných osôb. Rozoslalo sa množstvo žiadostí o spoplatnené vyhotovenie kópií fotografickej dokumentácie sôch, ktorá bola k dispozícii. Vyhľadávali sa tiež rozhlasové relácie a filmové záznamy z Filmového týždenníka venované Szapocznikow, ktoré sa mali zaradiť do bibliografie. Podrobnú korešpondenciu viedol vtedajší riaditeľ Múzea Ryszard Stanisławski, ktorý mal byť kurátorom výstavy.

Podľa pôvodného harmonogramu sa otvorenie plánovalo na marec 1975. V máji mala výstava mať druhú zastávku v Národnom múzeu vo Vroclave. Múzeum od začiatku podmienilo svoju spoluúčasť tým, že výstava bude prístupná počas kongresu AICA, ktorý sa vo Vroclave konal v máji 1975, čo pre inštitúciu malo „prestížny“ význam. Bohužiaľ, „z technických dôvodov“ bolo nutné presunúť vernisáž na september, čo viedlo k tomu, že sa Národné múzeum vo Vroclave stiahlo z ďalších prác na organizácii spoločnej výstavy a katalógu a svoju účasť obmedzilo na zapožičanie diel zo zbierky. Toto rozhodnutie mohlo prispieť k neúspechu vydania Cieślewiczovho projektu, ktorý mal byť pôvodne financovaný Národným múzeom vo Vroclave.

Celý text sprevádzajúci výstavu je k dispozícii na stiahnutie v prílohe nižšie.

Odborná a redakčná spolupráca: Maciej Cholewiński, Marta Skłodowska, Marcin Stasiewicz.