Najväčšia zbierka drezín na svete a historické lokomotívy

Navštívte v Mürzzuschlagu najväčšiu zbierku drezín na svete a historické lokomotívy.

V kruhovom rušňovom depe postavenom okolo roku 1870 vytvorilo múzeum SÜDBAHN v roku 2007 výstavu o koľajových vozidlách. Na celkovej ploche 2 000 m² sú v prvej časti k videniu drezíny, železničné a motorové železničné vozne a obojstranné vozidlá a v druhej časti parné a elektrické lokomotívy. Vrcholom sú parné lokomotívy Steinbrück a 180.01, zapožičané z Technisches Museum Wien. Výstava o historickom vývoji normálnorozchodných drezín, železničných vozňov a motorových železničných vozňov predstavuje viac ako 40 originálnych vozidiel a rekonštrukcií, ktoré boli v období od roku 1838 do roku 1970 používané na dohľad nad traťami a údržbu tratí.

Rakúska zbierka drezín v kruhovom rušňovom depe Mürzzuschlag

Zbierka predstavuje normálnorozchodné malé vozne, dnes nazývané pomocné vozidlá, ktoré boli v období od roku 1838 do 80. rokov 20. storočia používané u ÖBB a ich predchodcov. Ide o vozidlá, ktoré boli potrebné pre stavebné a dozorné služby. Sú tu vystavené čiastočne originálne vozidlá, čiastočne rekonštruované objekty, do ktorých boli zabudované mnohé originálne diely. Ako pohľad cez hranice sú v diorámach vystavené modely malých vozňov zahraničných železníc v mierke H0.

V nemecky hovoriacich krajinách je za vynálezcu drezín považovaný viedenský výrobca hodvábu Franz Aloys Bernard, ktorý v roku 1838 vo Viedni patentoval stroj na behanie, ktorý sa mohol pohybovať po koľajniciach. Označenie drezína pochádza od lesníka Karla Friedricha Draisa, ktorý žil vo Veľkom vojvodstve Bádensko v rokoch 1785 až 1851. Už v roku 1813 vynašiel štvorkolesový vozík s nožným pedálovým pohonom pre cesty a v roku 1817 drevený, riaditeľný bežiaci stroj, ako predchodcu bicykla. Až v roku 1842 postavil vozík pre železničné koľaje v Karlsruhe. Snažil sa svoj bežiaci stroj celosvetovo propagovať, a tak meno Drais zostalo v pamäti ľudí.

Ale aj mechanik Josef Bozek z Prahy, už v roku 1825, postavil pre staviteľa konskej železnice Linz-České Budějovice, Franza Gerstnera, podľa anglického vzoru, mechanické vozidlo – jazdný stroj – na obhliadky tratí. Samotnú stavbu viedol vedúci dielne pražskej Polytechnickej školy, Jan Soucek. Bola to prvá známa drezína na koľajniciach v Rakúsku.

U Rakúskych spolkových železníc boli malé vozne po desaťročia udržiavané závody Wörth, pri Spratzern, neďaleko St. Pölten. Zbierka je venovaná všetkým železničiarom a pracovníkom, ktorí sa vždy starali o bezpečné a plynulé fungovanie rakúskych železníc.

Druhý priestor kruhového rušňového depa je venovaný lokomotívam. Zmes vystavených typov lokomotív je vzrušujúca: od „Gmunden“, parnej lokomotívy s rozchodom 1106 mm, cez „prelomovú“ inováciu lokomotívy Karla Gölsdorfa radu 180 a legendárneho krokodíla, až po klasiku elektrickej lokomotívy 1042.

Snáď najvýraznejšou lokomotívou v kruhovom rušňovom depe je parná lokomotíva Steinbrück. Zapožičaná z Technisches Museum Wien, je to najstaršia zachovaná parná lokomotíva rakúskej výroby. Svoju službu v Mürzzuschlagu začala v roku 1848.

Steinbrück bola postavená v roku 1848 spoločnosťou Wien-Gloggnitzer Eisenbahn-Actien-Gesellschaft (v roku 1855 premenovaná na Maschinenfabrik der k.k. priv. österreichischen Staatseisenbahn-Gesellschaft; skrátená forma: Lokomotivfabrik der StEG). V roku 1864 bola odovzdaná Gratz-Köflacher Bahn a v roku 1878 bola odstavená na stanici Voitsberg. Od roku 1914 je Steinbrück (označenie typu 2’B n2) múzejným exponátom.

Vedecké vedenie

Ing. Herbert Schirmböck

Návrh výstavy

Mag. Hans Kudlich