HRA–NIC–E / CEZ POLIA

Kustódka: Klára Zářecká

Výstavný projekt HRA–NIC–E / CEZ POLIA otvára novú kapitolu pôsobenia umelkyne Jany Middleton v českom výtvarnom prostredí. Jana Middleton dlhodobo žije a tvorí vo Veľkej Británii, aj napriek medzinárodným skúsenostiam však jej korene zostávajú pevne spojené s východnými Čechami.

Názov výstavy odkazuje k hranici, ktorú umelkyňa vníma nie ako bariéru či definitívny predel, ale ako premenlivý, prestupný a dočasný priestor. Hranica môže obmedzovať, chrániť, oddeľovať i spájať. Podtitul CEZ POLIA nabáda k putovaniu krajinou mimo známe trasy a pripomína možnosť fyzického i symbolického prekračovania línií, ktoré si človek vytvára.

Autorská site specific inštalácia reaguje citlivo na architektúru a pôvodný účel budovy Gočárovej galérie ako hlavnej budovy automatických mlynov a zároveň novo rozvíja témy krajiny, prírody a človeka. Autorka tu vedie dialóg s priestorom, svetlom, zvukom i pamäťou miesta. Inštalácia je živá, interaktívna a nesie v sebe hlboký a meditatívny rozmer. Skúma, kde začína obraz a ako sa materiály, svetlo, zvuk i divák stávajú súčasťou diela. V industriálnom prostredí hľadá estetickú krehkosť, premenlivosť a nečakanú krásu.

Centrálne dielo tvorí osemdesiat metrov dlhá monumentálna kresba na sieťovine, vzniknutá ako performatívna reakcia na zvuky automatického mlyna. Pôsobí ako hudobná partitúra prepájajúca rytmus stroja, pohyb vetra a ľudské telo. Zavesená v priestore sa pohybuje s prúdením vzduchu a reaguje na prítomnosť návštevníkov. Jej štruktúra môže pripomínať detaily stebiel a klasov, v monumentálnom meradle sa však premieňa v abstraktnú krajinu. Kresba sa tak stáva nielen záznamom zvuku, ale jeho priestorovým zhmotnením. Poslech výrobných procesov sa stal impulzom pre vznik kresieb, ktoré boli následne prenesené do hlasu prostredníctvom kolektívneho spevu v živý, krehký zvukový organizmus, v ktorom sa prepája ľudský hlas, zvuk stroja a prírody. Krajina, stroj a hlas sa tu spájajú v jeden celok. Na zvukovej kompozícii autorka spolupracovala s dramaturgom a zvukovým dizajnérom Ladislavom Železným, skladateľom a hudobníkom Simonom Holmesom a komunitným experimentálnym hlasovým zborom Portobello Drone Choir.

Výstava prepája zvuk, kresbu, textil, pigment i nájdené predmety. Každodenné materiály sa premieňajú v obrazové, priestorové a zvukové situácie. Projekcie na priesvitný textil otvára tému výberu a triedenia – čo prejde sitom a čo zostane stranou, ako metaforu ľudského posudzovania a vytvárania hraníc. Divák vstupuje do diela vlastným telom a jeho silueta sa stáva súčasťou obrazu. Výstava tak znovu kladie otázku, kde začína umelecké dielo a ako sa materiál, svetlo, zvuk a pohyb človeka podieľajú na jeho vzniku. Krajina tu nie je iba zobrazovaným motívom, ale živým, premenlivým priestorom, ktorý vzniká vo vzťahu medzi človekom, prírodou, strojom a miestom.

KREATÍVNY SKICÁR

Nedielnou súčasťou výstavy je i kreatívny skicár, ktorý prenáša princíp HRA – NIC – E do každodennosti a prenáša motív CEZ POLIA mimo galérijný priestor.