Anna Polanská & Pavla Vachunová: Kým kameň zakvitne

Výstava Kým kameň zakvitne spája tvorbu Anny Polanskej a Pavly Vachunovej, dvoch umelkýň, ktorých cesty sa zbiehajú v intuitívnom vzťahu k materiálu, remeslu a krajine – ako tej skutočnej, tak aj tej vnútornej, uchovanej vo spomienkach, zážitkoch a obrazoch z detstva.

Tvorba Anny Polanskej je dlhodobo sústredená na ľudskú figúru zasadenú do krajiny, ktorá vyviera z reálnych spomienok aj snových vízií. Pri svojich objektoch, reliéfoch a vázach pracuje prevažne s fúkaným, liatym a taveným sklom, kedy finálnu podobu postupne odkrýva brúsením a rytím. Jej proces je intuitívny: kompozície vznikajú priamo z materiálu, na základe voľných skíc. Svoje kúsky opakovane brúsi a prepracováva, kým sa línie, plochy a tvary nespoja do obrazu schopného sprostredkovať pocit, spomienku alebo tichú myšlienku.

Pre Pavlu Vachunovú sa hlavným médiom stala hlina. Tento materiál, spočiatku mäkký a tvárny, ktorý získava svoju finálnu podobu pôsobením ohňa, jej umožňuje zachytiť svoje prvotné nápady a vnútorné prežitky. V jej práci s hlinou sa symbolicky snúbia všetky živly – zem, voda, oheň a vzduch. Jej tvorba od keramických a porcelánových diel prirodzene presahuje aj do kresby, maľby, fotografie, videa a sochárstva.

Po rokoch samostatnej práce obe umelkyne objavili, že sa ich témy vracajú k podobnému zdroju: k osobnej skúsenosti s krajinou a s ľuďmi ako jej neoddeliteľnými súčasťami. Spája ich priateľstvo, intuitívny prístup k práci, ochota experimentovať a pevné ukotvenie v remesle, trpezlivosti a sochárskom prístupe k forme. Zároveň každá zostáva verná svojmu materiálnemu svetu. Na porcelánových vázach Pavly Vachunovej rozkvitajú kvety, ktorých stonky, listy a kvety vystupujú v jemných textúrach povrchu. Podobne sa ryté línie a organické motívy objavujú v sklenených dielach Anny Polanskej.

Sklo a porcelán koexistujú v týchto novo vzniknutých kolaboratívnych dielach ako dva rovnocenné hlasy. Ani si nekonkurujú, ani sa neprekrývajú. Dopĺňajú sa a prestupujú, vytvárajú spoločný priestor, kde sa zbiehajú dve umelecké cesty – dva zážitky krajiny, materiálu a pamäte. Kým kameň zakvitne je ich tichým dialógom.

Architektonické riešenie: Radka Vyplašilová, Max Berdych Vizuály: Bohouš Pospíšil (foto), Matúš Buranovský (grafický dizajn) Spolupráca: Marcela Straková, Tereza Pinkasová Špeciálne poďakovanie: Jakub Berdych Karpelis