Vladimír Kokolia: Dogma

Vladimír Kokolia na svojej výstave s názvom Dogma predkladá návštevníkom obrazy a pravidlá, ako maľovať obrazy a ako sa na ne pozerať. Sú „vytesané“ do stien DOXu ako zákony Chammurapiho. Kokoliove dogmy totiž nie sú jednou z možností, ako rozumieť maľbe a obrazom. Sú osobnými zásadami umelca, ktorý na svojej ceste zistil, že možnosti je potrebné obmedzovať; nie sú to krídla, ale závažia, je nutné ich odhadzovať ako kamene, kým nezostane čosi, čo nie je voľba, ale jediná možnosť.

Kokoliove dogmy pripomínajú staré maliarske traktáty, v ktorých majster učí žiaka, ako má maľovať a rozumieť umeniu. Asi najznámejší je Traktát o maliarstve Leonarda da Vinciho, ale najviac pripomínajú Maliarske rozpravy mnícha Uhorky. Š’-tchao (Uhorka je rehoľné meno) svojim žiakom napríklad hovoril, že vnímanie, ktoré by nasledovalo až po poznaní, nie je pravé vnímanie, a nariaďuje im, aby vnímavosti vzdávali úctu. Kokolia bezpochyby svojim žiakom dával podobné príkazy a na výstave požaduje od diváka, aby sa na obraz naozaj a iba díval, aby obraz vnímal bez toho, aby myslel na svoje predchádzajúce skúsenosti či znalosti, aby sa na obraz díval bez predsudkov – alebo, ako hovorí Š’-tchao, bez zamorenej mysle.

Je teda na návštevníkovi, či Kokoliove dogmy bude prečítať kútikom oka, alebo ich naozaj prečíta, či si obrazy len tak prezrie, alebo ich naozaj uzrie.

Vladimír Kokolia sa po skončení štúdia venoval kresbe a grafike (kresby z Veľkého cyklu si v osemdesiatych rokoch získali veľké domáce i zahraničné uznanie), bol frontmanom brnianskej kultovej skupiny „E“ a autorom spievaných textov (za ktoré v roku 1986 získal cenu Jiřího Ortena), venoval sa literatúre (vydal niekoľko autorských kníh), intenzívne cvičil tchaj-ťi rodiny Čchen (neskôr sa stal osobným žiakom Majstra Ču Tchien-cchaja), prednášal, viedol workshopy, verejné diskusie, performance. V roku 1990 sa stal prvým laureátom Ceny Jindřicha Chalupeckého a v roku 1992 bol vybraný na medzinárodnú prehliadku súčasného umenia Documenta IX. Mal desiatky domácich i zahraničných výstav. Vytvoril si mnoho možností uspieť v rôznych umeleckých odboroch a vyjadroval sa nielen médiom maľby. Neskôr sa mu však stala zrejmá, nutná a nespochybniteľná iba jedna možnosť: sústrediť sa na „obraz“. Kokoliove obrazy možno chápať ako autonómnu maľbu, ktorá však nie je návratom k abstraktnému maliarstvu desiatych rokov ani k povojnovej americkej abstrakcii, je osobitá a nezaraditeľná.

Kurátorka: Milena Slavická

Vladimír Kokolia (* 1956) absolvoval Akadémiu výtvarných umení v Prahe (ateliér maľby Jana Smetanu). V roku 1984 začína cvičiť tchaj-ťi-čchüan rodiny Čchen. V rokoch 1984–1997 bol frontmanom skupiny „E“ patriacej k českej experimentálnej a undergroundovej scéne. V roku 1990 sa stal laureátom Ceny Jindřicha Chalupeckého, súčasťou ktorej bol rezidenčný pobyt v Headlands Center for the Arts v San Franciscu. V roku 1992 bol pozvaný na Documentu IX. v nemeckom Kasseli. Jeho tvorba bola predstavená na mnohých samostatných výstavách doma (Mánes, Praha; Dom umenia mesta Brna) i v zahraničí (IKON Gallery, Birmingham; MoMA Čcheng-tu, ĽRČ; Taipei Fine Arts Museum, Taiwan; Shcherbenko Art Centre, Kyjev). V rokoch 1992–2025 viedol na Akadémii výtvarných umení v Prahe ateliér Grafika II. Vo svojej pedagogickej praxi kládol dôraz na vnímanie skutočnosti a na „skutočnosť obrazu“; jeho ateliérom prešla séria dnes významných umelcov. V roku 2012 získal Cenu Dalibora Chatrného udeľovanú výrazným osobnostiam českého umenia, ktoré ovplyvnili formovanie nových umeleckých generácií. Svojimi dielami je zastúpený v zbierkach S.M.A.K. v Gente, vo viedenskom múzeu Albertina, v Národnej galérii Praha a v ďalších umeleckých inštitúciách.