Argus & Medúza: O nádeji v ťažkých časoch

Výstava Argus & Medúza je nepravdepodobne pravdivým príbehom. Alebo skôr jeho zlomkom, zábleskom, ozvenou. Je to príbeh dvestoročného obrazu, ktorý je dodnes považovaný za jedno z najpôsobivejších umeleckých diel histórie. Monumentálne plátno s názvom Vor Medúzy (1818–1819), ktoré dnes visí v parížskom Louvri, od svojho vzniku neprestáva fascinovať umelcov, spisovateľov a ďalších tvorcov naprieč časom, kultúrami a kontinentmi. Táto výstava ukazuje, ako dielo podnecuje predstavivosť vizuálnych umelcov súčasnosti a odráža tak realitu dnešného sveta.

Keď si v júli roku 1818 mladý francúzsky umelec Théodore Géricault oholil hlavu a zavrel sa vo svojom parížskom ateliéri, bol celkom posadnutý myšlienkou zobraziť nedávnu tragickú udalosť, ktorá otriasla francúzskou spoločnosťou a zaplavila titulné stránky dobovej tlače: Následkom stroskotania fregaty Méduse pri brehoch západnej Afriky sa 147 členov jej posádky ocitlo bez dostatočných zásob na provizórnom vore, ktorý nakoniec opustili záchranné člny aj kapitán lodi a ponechali ho napospas na otvorenom mori. Počas nasledujúcich trinástich dní sa trosečníci na vore stali obeťami aj páchateľmi nevýslovných hrôz – násilia, vrážd, a dokonca kanibalizmu. Zachránených bolo iba pätnásť z nich.

Géricault zúrivo pracoval dlhé mesiace a vytvoril mnoho skíc tejto udalosti. Nakoniec sa rozhodol zobraziť okamih, keď preživší na vore zúfalo mávajú na záchrannú loď Argus, ktorá je zatiaľ len nepatrným bodom na obzore. Argus a Medúza. Chvíľa medzi nádejou a zúfalstvom.

Obraz Vor Medúzy si podmanil umelcov, ktorých diela predstavuje táto výstava (ale i mnoho ďalších) svojou monumentalitou, prelomovou kompozíciou i prevedením, ale predovšetkým epickým stvárnením ľudstva zasiahnutého náhlou katastrofou. Géricaultovo dielo umelci chápu ako metaforu súčasného sveta a jeho kríz – od vojen, pandémie či migračnej krízy cez klimatickú zmenu, rozpad spoločenského poriadku až po osobné traumy. Zdôrazňujú ale i nádej, ľudskú nezdolnosť a schopnosť ľudského druhu prežiť, a to predovšetkým vďaka empatii, súcitu a súdržnosti. Ako zvládneme krízy a katastrofy, keď sa nádej scvrkne na malý bod na horizonte? Britský dramatik Tom Stoppard zhrnul posolstvo Vora Medúzy jednoznačne: „Ak nebudeme držať spolu, sme v háji.“

Vystavujúci umelci: Bill Viola, Nikita Kadan, David LaChapelle, Kader Attia, Elfie Semotan, Jakub Špaňhel, Miquel Barceló, Hu Jieming, John Beard, Wolfe von Lenkiewicz, Conrad Botes, Martin Gerboc, Sylvie Choisnel, Banksy, Tom de Freston, Jason deCaires Taylor, Adad Hannah, Joel-Peter Witkin, Karol Radziszewski, Paul McCarthy, Monika & Bohuš Kubinští, Pierre-Désiré Guillemet & Étienne-Antoine-Eugène Ronjat

Zvláštne poďakovanie za uvedenie literárneho diela vo výstave: Julian Barnes

Kurátorka: Michaela Šilpochová