Argus & Medusa: O nádeji v ťažkých časoch

Výstava Argus & Medusa je nepravdepodobne pravdivým príbehom. Alebo skôr jeho zlomkom, zábleskom, ozvenou. Je to príbeh dvesto rokov starého obrazu, ktorý je dodnes považovaný za jedno z najpôsobivejších umeleckých diel histórie. Monumentálne plátno s názvom Vor Medúzy (1818–1819), ktoré dnes visí v parížskom Louvri, od svojho vzniku neprestáva fascinovať umelcov, spisovateľov a ďalších tvorcov naprieč časom, kultúrami a kontinentmi. Táto výstava ukazuje, ako dielo podnecuje predstavivosť vizuálnych umelcov súčasnosti a odráža tak realitu dnešného sveta.

Keď si v júli roku 1818 mladý francúzsky umelec Théodore Géricault oholil hlavu a zatvoril sa vo svojom parížskom ateliéri, bol úplne posadnutý myšlienkou zobraziť nedávnu tragickú udalosť, ktorá otriasla francúzskou spoločnosťou a zaplavila titulné stránky dobového tlače: Následkom stroskotania fregaty Méduse pri brehoch západnej Afriky sa 147 členov jej posádky ocitlo bez dostatočných zásob na provizórnom vore, ktorý nakoniec opustili záchranné člny aj kapitán lode a ponechali ho napospas na otvorenom mori. Počas nasledujúcich trinástich dní sa trosečníci na vore stali obeťami i páchateľmi nevýslovných hrôz – násilia, vrážd, a dokonca kanibalizmu. Zachránených bolo iba pätnásť z nich.

Géricault zúrivo pracoval dlhé mesiace a vytvoril mnoho skíc tejto udalosti. Nakoniec sa rozhodol zobraziť okamih, keď preživší na vore zúfalo mávajú na záchrannú loď Argus, ktorá je zatiaľ len nepatrným bodom na obzore. Argus a Medusa. Chvíle medzi nádejou a zúfalstvom.

Obraz Vor Medúzy si podmanil umelcov, ktorých diela predstavuje táto výstava (ale aj mnoho ďalších) svojou monumentalitou, prelomovou kompozíciou aj prevedením, ale predovšetkým epickým stvárnením ľudstva zasiahnutého náhlou katastrofou. Géricaultovo dielo umelci chápu ako metaforu súčasného sveta a jeho kríz – od vojen, pandémie či migračnej krízy cez klimatickú zmenu, rozpad spoločenského poriadku až po osobné traumy. Zdôrazňujú ale aj nádej, ľudskú nezdolnosť a schopnosť ľudského druhu prežiť, a to predovšetkým vďaka empatii, súcitu a súdržnosti. MY VŠETCI SME NA VORE MEDÚZY A TOTO JE AJ NÁŠ PRÍBEH. Ako zvládneme krízy a katastrofy, keď sa nádej scvrkne na malý bod na horizonte? Britský dramatik Tom Stoppard zhrnul posolstvo Voru Medúzy jednoznačne: „Ak nebudeme držať spolu, sme v háji.“

Autorka a hlavná kurátorka: Michaela Šilpochová Spolupracujúci kurátori: Leoš Válka, Otto M. Urban

Vystavujúci umelci: Pierre-Désiré Guillemet & Étienne Antoine Eugène Ronjat (Théodore Géricault), Kader Attia, Banksy, Miquel Barceló, John Beard, Conrad Botes, Sylvie Choisnel, Tom de Freston, Martin Gerboc, Adad Hannah, Hu Jieming, Nikita Kadan, Monika & Bohuš Kubinští, David LaChapelle, Wolfe von Lenkiewicz, Paul McCarthy, Karol Radziszewski, Elfie Semotan, Marek Schovánek, Jakub Špaňhel, Jason deCaires Taylor, Bill Viola, Joel-Peter Witkin

Zvláštne uvedenie literárneho diela Juliana Barnesa „Stroskotanci“.

Diela pre túto výstavu láskavo zapožičali: Amiens, Musée de Picardie, Catherina a Michael Roets, Collection Baudoin Lebon, Paríž, Collection Conrad Botes, Collection of the Dalloul Art Foundation, Bejrút, Libanon, David LaChapelle Studio, Galerie Poggi, Paríž, Hu Jieming & ShanghART Gallery, Justyna Dabrowska-Bień, Louisiana Museum of Modern Art, Humlebaek, Dánsko, Paul McCarthy a Hauser & Wirth, Paul & Paula Smith, Studio Semotan, Youxiantang Collection, Zeina Itaoui a umelci a súkromní zberatelia