ZASIAHNUTÝ SPRÁVAMI

Press art zo zbierky Annette a Petera Nobelových

Doprovodný program k výstave – Letné kino DOX 2026.

S vynálezom cenovo dostupných tlačiarenských strojov a lacného papiera v 19. storočí došlo k zásadnej premene tradičného „informačného priemyslu“. Knihy, noviny a časopisy, ktoré pôvodne vychádzali v malom počte výtlačkov a boli luxusnou výsadou hŕstky vyvolených intelektuálov, sa rýchlo stali populárnym a rozšíreným spoločenským fenoménom. Súbežne s vydavateľským boomom sa rozvíjal reklamný priemysel a vznikali nové profesie: grafik, novinár, reportér, redaktor, fotograf, tlačiar, litograf atď. Tí všetci sa podieľali na vytváraní „druhej vrstvy reality“ (Jean Baudrillard), vytlačenej na papieri a dodávanej do kaviarní a domácností rýchlo sa rozrastajúcej strednej triedy.

V priamej reakcii na tieto technické a komunikačné inovácie začalo výtvarné umenie prechádzať pôsobivým procesom transformácie. Jedným z najdôležitejších tém v umení sa následne stala formálna abstrakcia reality, pretože fotografia a tlač ovládli oblasť dokumentácie a spravodajstva, jež predtým bola doménou výtvarného umenia.

Ďalším krokom v stále prebiehajúcom a plodnom dialógu medzi masmédiami a umením bola kritická reflexia ich úlohy ako nástroja propagandy v obdobiach vlády totalitných režimov. Dadaizmus napríklad bezprostredne reagoval na dezinformácie šírené nacistami v 30. rokoch 20. storočia. Parížski „noví realisti“ svojimi dekolážami a ambalážami hravým, ale hĺbavým spôsobom reagovali na konzumerizmus v povojnovej západnej Európe. Vzťah masmédií a umenia vyvolal intenzívny dialóg a priniesol pozoruhodné výsledky na oboch stranách. Krátko – v období Bauhausu – umelecká a mediálna sféra spolupracovali: El Lissitzky, Max Bill, Vasilij Kandinsky a mnohí ďalší presadzovali utopické predstavy o lepšom svete a využívali umenie a médiá ako platformu pre svoje spoločensko-politické posolstvo.

V 60. rokoch 20. storočia podnietil prevratné zmeny vo výtvarnom umení nový prístup, ktorý taliansky filozof Umberto Eco označil pojmom „opera aperta“. V 80. rokoch sa v umeleckej tvorbe presadili ďalšie vplyvy – feminizmus, genderové štúdie a postkoloniálny diskurz. Od konca studenej vojny a nástupu globalizácie je kľúčovým aspektom umeleckého postoja kritické hodnotenie mediálneho priemyslu. A s blížiacim sa koncom tlačených materiálov umenie sprevádza aj istý nádych melanchólie.

Všetky tieto významné témy sú zastúpené v zbierke Annette a Petera Nobelových v Zürichu. Umelecké diela začali zbierať v 80. rokoch 20. storočia, kedy Peter Nobel pôsobil ako právnik v jednom z popredných švajčiarskych vydavateľstiev a v 90. rokoch bol ustanovený správcom pozostalosti zosnulého spisovateľa Friedricha Dürrenmatta. Odvtedy sa Nobelovi sústavne venujú zberateľstvu „press artu“ a ich umelecká zbierka teraz obsahuje vyše 2 000 umeleckých diel zameraných na dialóg umenia a tlače.

Významný nezávislý kurátor Christoph Doswald vybral pre výstavu v DOXe širokú škálu umeleckých diel zo zbierky Annette a Petera Nobelových. Výstava HIT BY NEWS prináša prenikavý a kritický pohľad na fascinujúcu tému spoločnosti, ktorá bola, je a naďalej bude utváraná médiami.

Umelci: Berenice Abbott, Jean Arp, Abdulaziz Ashour, Rudolf Ausleger, Nicolas Balcazar, John Baldessari, Matthew Barney, Monique Baumann, Hans Baumgartner, Bedri Baykam, Robert Beck, Stephen James Beer, Joseph Beuys, Beni Bischof, Anna Blume, Erwin Blumenfeld, Alighiero Boetti, Armand Boua, Margaret Bourke-White, Georges Braque, Brassaï, Olaf Breuning, Serge Brignoni, Paulo Bruscky, Daniele Buetti, Rudy Burckhardt, Robert Capa, Henri Cartier-Bresson, Raymond Cauchetier, César, Christo, Anne-Lise Coste, Čang Ta-li, Salvador Diaz, Robert Doisneau, Felix Droese, Victor Dubrovin, François Dufrêne, Zavier Ellis, Elmgreen & Dragset, Klodin Erb, Walker Evans, Ču Fa-tung, Matias Faldbakken, Urs Fischer, Sylvie Fleury, Joan Fontcuberta, Robert Frank, Theo Frey, Roger Fritz, Ryan Gander, Alberto Giacometti, Gilbert & George, Rob Gnant, David Goldblatt, Rafael Grassi, René Groebli, F. C. Gundlach, Özlem Günyol, Andreas Gursky, Trevor Guthrie, Raymond Hains, Richard Hamilton, Alex Hanimann, Lorraine Hellwig, Sabine Hertig, Thomas Hirschhorn, David Hockney, Candida Höfer, Hanspeter Hofmann, Dennis Hopper, Franz Hubmann, Georges Hugnet, Rolf Iseli, Alfredo Jaar, Matthew Day Jackson, Marcel Janco, Asger Jorn, Lev Judin, William Kentridge, Martin Kippenberger, Jiří Kolář, Steivan Liun Könz, Willem de Kooning, Alberto Korda, Joseph Kosuth, Jannis Kounellis, Barbara Kruger, Mustafa Kunt, Le Corbusier, Fernand Léger, Zilla Leutenegger, Anton Litvin, Robert Longo, Jacques Lowe, Vera Lutter, Lutz & Guggisberg, Vladimir Majakovskij, Kazimir Malevič, Christian Marclay, Paul Matthews, Josephine Meckseper, Bjarne Melgaard, Jorge Méndez Blake, Olaf Metzel, Nicole Michel, Joan Miró, Bill Moseley, Robert Motherwell, Daidō Moriyama, Stefan Moses, Bill Mosley, Gianni Motti, Claudia & Julia Müllerovy, Vik Muniz, Antoni Muntadas, Albert Oehlen, Melik Ohanian, Roman Ondak, Reinhard Öhner, Nam June Paik, Sigmar Polke, Lisl Ponger, Richard Prince, Dmitrij Prigov, Edward Quinn, Rashid Rana, Robert Rauschenberg, Man Ray, Gerhard Richter, Alexandr Rodčenko, Jefim Rojak, Martha Rosler, Dieter Roth, Mimmo Rotella, Arthur Rothstein, Thomas Ruff, Allen Ruppersberg, Edward Ruscha, René Saint-Paul, Vittorio Santoro, David Shrigley, Jean-Frédéric Schnyder, Gotthard Schuh, Daniel Schwartz, Kurt Schwitters, Jana Seehusen, Roman Signer, Marcelo Silveira, Taryn Simon, Lucy Skaer, Josh Smith, Lucien Smith, Nikolaj Sokolov, Jules Spinatsch, Will Stacey, Hans Staub, Edward Steichen, Lisl Steiner, Varvara Stepanova, Louis Stettner, Studio Naranjo, Superflex, Antoni Tàpies, Paul Thek, Jean Tinguely, Rirkrit Tiravanija, Saša Tkačenko, Gabi Trinkaus, Panos Tsagaris, Guela Tsouladze, Rosemarie Trockel, Hooper Turner, Günther Uecker, Tomi Ungerer, Bernar Venet, Jacques de la Villeglé, Wolf Vostell, Karl Waldmann, Kelley Walker, Wang Youshen, Andy Warhol, Charlie White, Johannes Wohnseifer, Čang Sien Jung, Rémy Zaugg