Mark Dion: Kabinet elektrických kuriozít

Umelecká prax Marka Diona v sebe kombinuje najrôznejšie techniky, od inštalácií cez plastiky až k asambláži. Americký umelec typicky tematizuje dejiny konkrétneho miesta, využíva najrôznejších nájdených predmetov a za spochybnenie i rozvinutie tradičných muzeologických prístupov sa obracia k vlastnému rozprávaniu histórie. S cieľom interdisciplinárne skúmať spôsob budovania vedomostí využíva i podnetov naprieč ďalšími odbormi, vlastné mu sú predovšetkým archeológia, archivníctvo či ekológia.

Jeho dielo pre Kunsthalle Praha, Kabinet elektrických kuriozít, obsahuje objekty nájdené v bývalej Zengerovej trafostanici od jej výstavby v tridsiatych rokoch 20. storočia až do súčasnosti. Trafostanica, ktorá kedysi dodávala energiu mestským električkovým a trolejbusovým sieťam, je symbolom premeny Prahy i radikálneho posunu v spôsobe života jej obyvateľov. Naaranžované ako vzácne relikvie ležia na policiach kabinetu vypínače, žiarovky, batérie a ďalšie elektrické súčiastky, ktoré kedysi sprostredkovali opravdovú revolúciu modernity.

„Chcel som, aby toto umelecké dielo v sebe malo v istom zmysle atmosféru science fiction. Ako by divák pochádzal zo vzdialenej budúcnosti a pozeral sa späť do čias, kedy bola výroba energie vnímaná ako absolútne požehnanie, ako niečo, čo motivuje inovácie a dizajn. Myslím, že diváci budú schopní čítať túto prezentáciu technologického optimizmu s istou iróniou,“ hovorí o svojom pražskom kabinete Mark Dion.

Špeciálny výber predmetov opatril textami v sprievodnej publikácii Field Guide český znalec elektrotechniky Milan Guštar. Nechýbajú „zlodějky“, teda elektrické rozbočky, indukčné cievky tlmivky alebo preslávený časopis Zprávy Elektrických podniků obce pražské, ktorého názov inšpiroval vznik mestských legiend o patrónovi električkárov, autobusárov a elektrikárov – starom Zepopovi. „Moje kabinety často obsahujú žarty, ktoré odkazujú k objektom ready-made a veľmi často sa dopúšťam exkluzívnych odkazov k Marcelovi Duchampovi, Manu Rayovi alebo iným surrealistom, s ktorými sa môj vzťah k predmetom čiastočne prekrýva. Aj toto dielo má aj pre mňa svoje veľkonočné vajíčka, napríklad nespočet sklenených izolátorov, ktoré pôsobia ako výsostne dizajnové objekty hrajúce všemožnými farbami,“ dodáva Dion.

Primárnu rolu estetickej dimenzie kabinetu vyzdvihuje aj Christelle Havranek: „Napriek svojej dôležitosti nie je uchovanie pamäte jedinou funkciou Kabinetu elektrických kuriozít. Získať Diona znamená povolať básnika, mysliteľa, bádateľa, ktorý skúma súčasný svet. Po období venovanom výskumu v Prahe a New Yorku pripravil Dion s pomocou projektového manažéra Matěja Al-Aliho jedinečnú zbierku. Jeho metóda usporiadania a vystavenia tejto zbierky sa vzpiera prísne tematickému, chronologickému usporiadaniu, aké zvyčajne nachádzame v múzeách. Dion namiesto toho vytvoril subjektívny naratív, ktorý v sebe spája dôslednosť s predstavivosťou a balancuje na pomedzí medzi skutočnosťou a fikciou,“ hovorí kurátorka.

Dielo Marka Diona, na ktorom začal pracovať v roku 2018 súbežne s rekonštrukciou Kunsthalle samotnej, je teraz nastálo inštalované na treťom poschodí budovy. Bude sprístupnené vo chvíli, keď otvorí svoje dvere celá inštitúcia. Sama povaha Kabinetu elektrických kuriozít – zčasti didaktické zbierky, zčasti eklektického nahromadenia predmetov, ktoré smiešava odkazy k minulosti s úvahami nad súčasnosťou – presne vystihuje identitu Kunsthalle Praha. Miesta zasväteného tvorbe včerajška i dneška, kde sa skutočnosť stretáva s imagináciou a kde umenie učí, prekvapuje a emocionálne pôsobí.

Viac o projekte sa dozviete v rozhovore s umelcom, ktorý viedla práve hlavná kurátorka Kunsthalle Praha, Christelle Havranek.

LIMITOVANÝ PRINT MARKA DIONA

Vizuálna pocta elektrohistórii budovy Kunsthalle Praha. Podpísaný zberateľský kus zo série 50 exemplárov.

MARK DION

Americký umelec získal mnoho cien a spolupracoval s významnými inštitúciami po celom svete, dostal napr. dielom Neukom Vivarium (2006), čo je stála vonkajšia inštalácia a zároveň vzdelávacie laboratórium v Olympijskom parku sôch v Seattli v štáte Washington. Na verejnosti rezonoval aj projekt Tate Thames Dig (1999), v rámci ktorého vystavoval rad pozostatkov nájdených pri rieke Temži neďaleko londýnskej Tate Gallery (dnes Tate Britain) a budúcej galérie Tate Modern. Dion zriedka pracuje dvakrát s rovnakým materiálom – vo svojej tvorbe už použil prakticky všetko, od továrenských súčiastok až po vypchaté zvieratá. Jeho diela sú zastúpené v zbierkach newyorskej MoMA, londýnskej Tate, ďalej v Carnegie Museum of Art v Pittsburghu, v parížskom Centre Pompidou či v Seattle Art Museum.