Květa Kovářová – Za tvar figúry

Sochárka Květa Kovářová (1925–1966) patrila ku generácii, ktorá svoje štúdiá započala za vojny a ktorej vstup do výtvarného života sa odohrával už v podmienkach neslobody. Absolvovala v ateliéri Josefa Wagnera, odkiaľ vzišiel nezvyčajne silný okruh sochárok. Kým mnohé z nich sa skôr či neskôr výrazne presadili, Kovářovej sa porovnateľnej pozornosti nedostalo. A to aj napriek blízkosti dobového umeleckého prostredia a nových možností skupinového vystavovania – jej manžel, maliar Ladislav Karoušek a švagor, sochár Valerian Karoušek, boli obaja spoluzakladateľmi a členmi tvorivej skupiny M 57 (Makarská).

Výstava Za tvar figúry sleduje cestu jej voľnej tvorby, od študijných prác cez komorné figurálne plastiky päťdesiatych rokov až k abstrahovaným tvarom a zákazkám do architektúry šesťdesiatych rokov. Jej sochárske diela vždy sprevádzali prípravné kresby, v ktorých si overovala tvar, kompozičné riešenie i spôsob, akým plastika obstojí v priestore. Kovářová pracovala predovšetkým so sadrou, ale neváhala tiež experimentovať s novými umelými hmotami: moduritom a laminátom, ktorý jej otvoril cestu k monumentálnemu meradlu. V lamináte vytvorila takmer päťmetrový reliéf Sediace akty dievčat (1961–1962) pre zasadaciu sieň podniku zahraničného obchodu Jablonex v Jablonci nad Nisou, ktorý tak znamená jej najvýznačnejšiu dochovanú realizáciu pre architektúru.

Hoci sa sochárskej tvorbe mohla venovať len popri zamestnaní v odboroch úžitkového umenia a reštaurovania, zachoval sa ucelený súbor voľných diel a výtvarných koncepcií. Kovářová sa sústredila na ľudskú figúru zachytenú prevažne v situáciách všedného dňa. Počiatočné konvencie socialistického realizmu rýchlo prekonala a v nadväznosti na moderné sochárske tendencie objavovala povojnové poňatie figúry. Rámec figúry v priebehu šesťdesiatych rokov postupne prekračovala až k abstraktnému znaku.

V roku 1966 bolo jej tvorivé vzopätie predčasne uzavreté. Tragicky zahynula pri práci na svojej najväčšej plastike do verejného priestoru – exteriérovej soche pre novú nemocnicu vo slovenském Veľkom Krtíši. Samostatnej výstavy sa Kovářová za svojho života nedočkala.

Šesťdesiat rokov po smrti Květy Kovářovej predstavuje Museum Kampa jej tvorbu a životný príbeh, ktorý otvára širšiu tému „zabudnutých“ umelkýň druhej polovice 20. storočia, autoriek, ktorých dielo doteraz nebolo náležite spracované ani prezentované. S výstavou vychádza aj vôbec prvá publikácia o tejto sochárke, ktorá zasadzuje jej dielo do kontextu povojnového československého sochárstva a naznačuje aj dobové podmienky, za akých sa žena-sochárka mohla svojmu dielu plne oddávať, a dokonca sa svojou prácou uživiť.

Kurátorka: Eliška Nováková

Produkcia: Rozalie Pánková

Grafické riešenie: Jožka Gabriel

Fotografie: Anna Pleslová

Architektúra výstavy: Viktorie Pánková