1796–1918: Umenie dlhého storočia

Vstupenka na túto expozíciu platí súčasne na všetky zbierkové expozície vo Veletržním paláci.

Expozícia 1796–1918: Umenie dlhého storočia vedome a prirodzene spája domáce umenie s tým zahraničným. Na rozdiel od predchádzajúcich zbierkových expozícií v Národní galerii nie sú do tohto súboru začlenené žiadne výpožičky z iných múzejných a galerijných inštitúcií, ktoré by dopĺňali medzery v zbierkach. Cieľom nebolo vytvoriť ďalší umeleckohistorický prehľad a nanovo kodifikovať to zásadné, čo bolo v priebehu 19. storočia v českých krajinách vytvorené. Takýto prístup totiž zákonite opomína diela, ktoré sa do zbierky dostali formou nákupov či darov z iných európskych regiónov a ktoré tiež zásadne ovplyvňovali lokálnu situáciu a vývoj na umeleckej scéne. Expozícia teda ukazuje, čo Národní galerie v priebehu svojej viac ako dvestodvadsaťročnej existencie zhromaždila v širokom kontexte. Zastúpenie jednotlivých autorov je tak prirodzene nerovnomerné, od kompaktných a reprezentatívnych súborov po viac-menej náhodné či príležitostné akvizície.

Konečný výber reprezentuje viac ako štyristo päťdesiat diel od 150 autorov v troch hlavných kapitolách: Človek, Svet a Idey. Expozícia zahŕňa popri maľbe aj sochárstvo. Voľná plastika sprevádza obrazy, verejná plastika tvorí zvláštny oddiel, ktorý s ohľadom na vybraný prístup a dostupnosť exponátov parafrázuje tri základné témy v oddieloch Architektúra, Pomník a Náhrobek.

Vedľa seba sa tak na výstave objavujú umelci nielen odlišných umeleckých názorov, ale aj príslušníci veľmi rozdielnych generácií, napríklad Josef Mánes vedľa Pabla Picassa, Josef Navrátil vedľa Bohumila Kubištu či Antonio Canova vedľa Franza von Stucka. Vďaka tematickému členeniu expozície tak vznikol aj celý rad menších skupín diel, ktoré reprezentujú samostatné obsahové celky, od vlastných podobizní, rodinných i oficiálnych portrétov cez obrazy z kaviarní, rušných mestských bulvárov, jarných krajín či horských jazier po diela s náboženskou alebo mytologickou tematikou.

Výnimku zo zámeru prezentovať iba zbierkové exponáty NGP predstavujú dve inštalácie, ktoré tvorivým spôsobom pracujú s vizuálnymi médiami 19. storočia. Kým architekt expozície Jiří Příhoda použil v trojkanálovej projekcii filmové materiály poskytnuté Národním filmovým archivem, dizajnérsky tím grafického Studia Najbrt spracoval do impresívnej koláže výtvarné plagáty, zapožičané Uměleckoprůmyslovým museem v Praze, Archivem Národního divadla a Vojenským historickým ústavem Praha. Obe rýdzo súčasné intervencie vyšli zo základnej myšlienky expozície – priblížiť návštevníkovi univerzum človeka 19. storočia. Stali sa tak neoddeliteľnou súčasťou celého projektu a dôkazom inšpiratívnosti výtvarného dedičstva dlhého storočia pre spoločnosť 21. storočia.

Zbierková expozícia 1796–1918: Umenie dlhého storočia zo zbierok Národní galerie Praha chápe tzv. „dlhé storočie“ odlišne než býva obvyklé. Líši sa datáciou – začiatok expozície nie je spojený s udalosťami Francúzskej revolúcie, ale so vznikom Společnosti vlasteneckých přátel umění 5. februára 1796 v Prahe, ktorej činnosť bola pre rozvoj výtvarného umenia v českých krajinách celkom zásadná. V tom istom roku sa otvorili prvé verejné priestory, ktoré svojich návštevníkov zoznamovali s dôležitými dielami domáceho, ale aj európskeho výtvarného umenia. Ďalším významným počinom Společnosti vlasteneckých přátel umění bolo založenie Akademie výtvarných umění o tri roky neskôr. Praha tak mala podmienky pre to, aby sa v nasledujúcich desaťročiach častejšie objavovala na umeleckej mape ako miesto, ktoré stále živšie reagovalo na nové podnety zo zahraničia. Stredoeurópsky región získal ďalšie dôležité kultúrne centrum. Boli to práve diela z Obrazárny Společnosti vlasteneckých přátel umění, ktoré vytvorili základ zbierok dnešnej Národní galerie Praha. V roku 1902 založil cisár František Jozef I. Moderní galerii, ktorej akvizície významným spôsobom rozhodli o bohatstve a rozmanitosti kolekcie umenia prvej polovice 20. storočia. Celkom zásadný počin predstavoval nákup zbierky francúzskeho umenia československým štátom v roku 1923.

Sledované obdobie zahŕňa vlastne tri storočia, vrátane toho, ktoré skončilo iba nedávno. Súčasný vzťah k dejinám 19. storočia ale býva ambivalentný, rovnako blízky ako vzdialený. Nielen vtedajšia spoločnosť, ale aj jej kultúra, vrátane výtvarného umenia, prešla výraznými zmenami, ktoré často zásadne ovplyvňujú aj našu súčasnosť. Na dnešné tak naliehavé a výrazné diskusie o problémoch rodových či environmentálnych by naopak človek 19. storočia len nechápavo hľadel. Napriek tomu aj to sú otázky, ktoré priniesla práve spoločnosť dlhého storočia. Do celej problematiky dnes tiež výrazne zasahujú pokusy o odlišné videnie dejín umenia, o ďalšie možné „čítania“ výtvarného umenia minulosti. To všetko je tiež charakterizované určitým odklonom od tradičných národných škôl, ako umeleckých, tak umeleckohistorických. V tomto zmysle sa ocitáme v neobyčajne plodnej a inšpiratívnej debate, ktorá umožňuje aj pomerne radikálnu zmenu v rozprávaní „príbehu umenia“.

Expozícia je od októbra 2023 súčasťou AUDIOGUIDE'A, ktorý vznikol pri príležitosti dokumentárnej výstavy „100 rokov francúzskej zbierky“. Osem diel z tejto a dvanásť diel z expozície „1918–1938: Prvá republika“ je doplnených o odborný výklad, ktorý si môžete vypočuť na svojom zariadení. Buďte prosím ohľaduplní a použite slúchadlá.

Súčasťou expozície sú aj dva komorné grafické kabinety, kde budú prezentované bohaté fondy Zbierky grafiky a kresby z tohto obdobia.

Autorský a kurátorský tím: Veronika Hulíková (NGP), Otto M. Urban, Filip Wittlich Architektonické riešenie: Jiří Příhoda Grafické riešenie: Studio Najbrt – Zuzana Lednická, Andrea Vacovská

Veletržní palác – 4. poschodie

Vstupenka na túto expozíciu platí súčasne na expozície: 1918–1938: Prvá republika, 1956–1989: Architektúra všetkým, 1939–2021: Koniec čiernobielej doby