Ľalia: kvetina a symbol

O kvetine ľalii sú známe zmienky už od staroveku. Využitie rôznych častí tejto cibuľovitej rastliny na liečebné a kozmetické účely pretrváva dodnes. Jej sličné kvety sa stali obľúbeným výtvarným motívom. V antickom umení mala význam plodnosti, hojnosti a čistoty. V kresťanstve sa na základe náboženských textov biela ľalia stala symbolom nevinnosti tela i mysle. Najmä sa vychádzalo z biblickej Piesne piesní, kde sa nevesta prirovnáva k záhrade uzavretej, k ruži či k ľalii a iným. Tieto básnické metafory boli vykladané ako podobenstvo cirkvi alebo Panny Márie. Vo zmysle mravnej čistoty sa vonná belostná kvetina objavuje aj ako atribút niektorých svätcov. Zriedka sa stretneme s inými farebnými variantmi. Vo starom umení bola niekedy zobrazovaná aj ľalia červená, chápaná ako exotická ázijská rastlina. Od 19. storočia sa umelci omnoho častejšie sústredili najmä na prirodzený pôvab jej rôznych druhov. Napriek tomu kresťanský podtext symbolu čistoty a panenstva bielej ľalie dodnes nevymizol.

Miesto konania: Schwarzenberský palác

Kurátorka: Alena Volrábová