Daniela Brasil

Naša tohtoročná hosťujúca umelkyňa Daniela Brasil žije v Grazi od roku 2010 a poeticky sa zaoberá procesmi transferu a migrácie. Opakovane sa vracia k svojim rodinným spomienkovým krajinám v Rio de Janeiro v Brazílii. Svoje osobné geografie využíva na zviditeľnenie koloniálnych prepojení, skúseností s vytrhnutím z koreňov a možností opätovného zakorenenia. Jej umelecký výskum hľadá spojenia: medzi minulosťou a prítomnosťou, medzi telami a teritóriami, medzi príbehmi, ktoré sú rozprávané, a tými, ktoré ešte len treba znovu objaviť.

Na Magnóliovom kopci inštaluje od apríla pod vŕbovou kupolou zmyselné, politické umenie-príroda-život-laboratórium okolo koloniálnej cesty Passiflory – marakuje – z Južnej Ameriky do Rakúska, kde je medzitým zimovzdorne udomácnená.

Daniela Brasil sa opiera o záznamy rakúskych expedícií do Brazílie z počiatku 19. storočia a venuje sa akvarelom Thomasa Endera a Michaela Sandlera, ktorí dokumentovali koloniálne vedecké expedície v Rio de Janeiro. Enderove diela ponúkajú nádherné rozprávanie tropickej krajiny, zatiaľ čo Sandlerove botanické kresby ukazujú rastliny ako otvorené telá, ktoré boli rozrezané, aby odhalili svoje vnútorné štruktúry s anatomickou presnosťou. Z tohto materiálu si vyberá mučenku ako leitmotív svojej práce, spomedzi tisícok rastlín a semien, ktoré boli privezené do Viedne – z ktorých niektoré sa možno dostali aj do zbierok Universalmusea Joanneum v Grazi.

Ako možno sledovať cesty týchto rastlín – cítiť ich účinnosť mimo zbierania, kradnutia, sušenia, balenia, skladovania a domestikácie? Passiflora stelesňuje viac ako botanickú zvedavosť: Jej zmyselné tvary, žiarivé farby a lákavé vône odrážajú túžbu po majetku, ktorá poháňala impériá. Zároveň sa bráni obmedzovaniu a rozvíja úponky pre jemné zvádzanie a vzájomnú transformáciu. Vytrhnuté z tropických pôd a presadené do európskeho podnebia sa tropické migrantky ako Passiflora museli znovu zakoreniť, prispôsobiť sa mrazu a neznámej pôde a prepísať im vnucované naratívy.

Zakorenenie/Vytrhnutie/Prezakorenenie pozýva návštevníkov v podobe liečivého sadu, aby sa zastavili pri migrujúcich rastlinách, pocítili ich účinnosť a učili sa z ich adaptácií. Tento sad je zároveň meditáciou a umeleckým gestom – regeneračným priestorom, kde sa snúbi zmyslová zvedavosť a prepletená história Brazílie a Rakúska a odkazuje na budúcnosť, ktorá je zakorenená vo vzájomnosti medzi ľuďmi a viac ako ľudským svetom.

Passiflora symbolizuje nielen ovocnú sladkosť marakuje, ale ako liečivá rastlina aj jej upokojujúci účinok.