4 ročné obdobia… prítomnosti

4 ročné obdobia… prítomnosti je môj príbeh o žene, ktorá na to, aby bola bohyňou, nepotrebuje meno. V posledných rokoch sa témy mojich prác točili okolo emocionálnych teplôt, ktoré prenikajú ženskou podstatou existencie – jej jedinečnosťou, takmer nadprirodzenou tvorivou silou, spojením s prírodou, ale aj stratou seba v prospech nového. Neodvolávam sa na jednu konkrétnu postavu – ona je súčasným vyjadrením „prítomnosti” ženskej energie, zároveň vpísanej do cyklu prírody, do poriadku sveta, mysle a emócií. Jej telo nie je hranicou, ale miestom prechodu: raz žiari nahor zlatými niťami, inokedy sa rozpúšťa vo farbe, v hmle, v tieni.

Názov sa zámerne odpútava od doslovných ročných období a zachováva len ich rytmus – štyri podoby toho istého stavu bytia ženou, zároveň ako rôzne skupenstvá tej istej sily. Diela zhromaždené v cykle ukazujú telo, ktoré nikdy nie je uzavretou, stabilnou formou s vymedzenou hranicou. Takmer vždy je v procese stávania sa, rozpúšťania alebo vynárania – obklopené niťami, líniami, pásmi farby, ktoré prekračujú hranicu kože a spájajú postavu s tým, čo ju obklopuje. Niť, koreň, lúč a farebná šmuha sa v mojich prácach stávajú hlavným vizuálnym motívom, ktorý rozpráva o priepustnosti tela a psychiky.

Kolorit sleduje emocionálny rytmus cyklu – od tlmenej, dymovej temnoty, cez zmyselnú, rozliatu paletu modrých a ružových tónov, až po zemitú, hrdzavú napätosť a chladný, vyhasínajúci šero. Mení sa aj miera rozpustenia formy: od siluety sotva sa vynárajúcej z pozadia, cez telo úplne roztopené vo farbe, až po postavu nesúcu vlastnú tiaž a nakoniec miznúcu v bezforemnej hmle.

Nie je to ilustrácia viery, ale jej stopa – spomienka na to, že ženskosť v sebe odjakživa niesla niečo nespútané a posvätné. Je oblečená zároveň do krehkosti a citlivosti splynutej so silou, mocou a vytrvalosťou. Súčasnosť sa túto mnohovrstevnatosť snaží skrotiť, sploštiť, urobiť bezpečnou. Výstava sa tomu vymyká.

Prítomnosť, o ktorej cyklus hovorí, nie je pasívna. Je to aktívna forma trvania – v tele, v prírode, vo vesmíre – nezávislá od pohľadu zvonka, nepotrebujúca potvrdenie, aby existovala v plnosti. Žena na týchto obrazoch nepredstavuje prírodu ani božstvo – ona je oboje, v každej zo svojich štyroch, zároveň prítomných podôb.

Katarzyna Koch