Socha môže vnútorným stavom dať telesnú podobu, každodennému predmetu vtlačiť túžbu alebo spoločenské nátlaky urobiť citeľnými. To, čím môže socha byť, sa od roku 1945 znova a znova zásadne menilo. Neupokojivé poriadky klenú oblúk naprieč viac ako osem desaťročí umeleckej obnovy a spoločenských zmien.
Výstava spája obrazy človeka v rakúskej povojnovej moderne s radikálnymi experimentmi šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, v ktorých sa socha rozširuje na priestor, dej, médium a situáciu. Pokračuje do rozporuplných osemdesiatych rokov, keď sa nová kultúra tovaru a predmetov stretáva so silnejším obratom k subjektívnej a psychickej skúsenosti, a odtiaľ až do súčasnosti. Naprieč týmito historickými konšteláciami sa vracajú otázky ľudskej existencie, spoločenských, inštitucionálnych a ekonomických poriadkov a vzťahu medzi materiálom, prostredím a zložitými systémami.
Výstava sa pýta, ako zmeny umeleckých prostriedkov súvisia so skúsenosťami a otrasmi svojej doby. Vojna a obnova, kritika zastaraných rodových rolí alebo technologizácia každodenného života sa môžu stať podnetmi, aby sa znova premysleli aj postupy umenia. Umelkyne a umelci zasahujú do priestorov, vytvárajú vzťahy a budujú situácie, v ktorých sa samo vnímanie a konanie stáva predmetom experimentu. Pracujú s telami a prístrojmi, s nájdenými predmetmi a prírodnými materiálmi. Spájajú veci do priestorových celkov alebo uvádzajú do pohybu procesy, ktoré si vyvíjajú vlastnú dynamiku. V strede výstavy stoja vynaliezavosť a naliehavosť, s akými umelci skúmajú a rozširujú možnosti sochy, aby dali podobu skúsenostiam, ktoré sa nedajú jednoducho zobraziť.
Vo výstave sa stretávajú rakúske a medzinárodné pozície od povojnovej moderny po súčasnosť v nezvyčajnom susedstve. Opakujúce sa otázky spájajú diela rôznych desaťročí a generácií. Porovnaním sa ukazuje, aké úzko môže byť určitá forma spätá so skúsenosťami a konfliktmi svojej doby a prečo nás dodnes dojíma, znepokojuje alebo vyzýva. Porovnanie diela otvára, bez toho aby rozpúšťalo ich záhadnosť.
Výstava nadväzuje na dlhoročnú zberateľskú, výskumnú a výstavnú činnosť Generali Foundation zameranú na rozširovanie sochárskeho a na jeho spoločenský význam. Zároveň vytvára dialóg s vybranými dielami zo zbierky múzea, ktorá má ťažisko v rakúskej povojnovej moderne, v obraze človeka a v súčasných pozíciách. Nevyjavuje sa priamočiary vývoj, ale dejiny rozmanitých, miestami protichodných odpovedí na otázku, ako rozumieme sebe a svetu okolo nás.
S dielami od
Robert Adrian X, Joannis Avramidis, Josef Bauer, Mária Bartuszová, Gottfried Bechtold, Josef Dabernig, Maria Eichhorn, Evelyne Egerer, VALIE EXPORT, Judith Fegerl, Werner Feiersinger, Heinz Frank, Marcus Geiger, Isa Genzken, Bruno Gironcoli, Roland Goeschl, Hans Haacke, Bethan Huws, Willi Kopf, Brigitte Kowanz, Sigalit Landau, Sonia Leimer, Ines Lombardi, Christian Lutz, Marianne Maderna, Gordon Matta-Clark, Gustav Metzger, Bruce Nauman, Bernd Oppl, Hermann J. Painitz, Walter Pichler, Josef Pillhofer, Christine Prantauer, Gerwald Rockenschaub, Zbyněk Sekal, Rini Tandon, Andreas Urteil, Manfred Wakolbinger, Lois Weinberger, Franz West, Hannah Wilke, Fritz Wotruba, Erwin Wurm, Heimo Zobernig a ďalší

Neupokojivé poriadky. Socha a ľudská existencia od roku 1945
Kurátor: Jürgen Tabor
26. 2. – 5. 9., 2027





