Oratórium pre ústavu Zeme

Podobne ako v Poľsku a jeho susedných krajinách, aj v širokej časti Latinskej Ameriky sa čoraz viac prehodnocujú politické a hospodárske transformácie, ktoré sa začali v osemdesiatych rokoch. V prebiehajúcich debatách však nejde toľko o účtovanie minulosti, ako o úvahu nad politikou zajtrajška.

Diela zhromaždené na výstave Oratórium pre ústavu Zeme nás vyzývajú, aby sme cvičili svoju predstavivosť, a distancujú sa od patriarchálnych a technokratických vízií modernizácie. Zároveň ukazujú, že napriek geografickej vzdialenosti a kultúrnym rozdielom angažovaní umelci z Latinskej Ameriky a zo strednej a východnej Európy hľadajú dnes odpovede na podobné otázky. Ako sa môžeme oslobodiť od pretrvávajúcich foriem koloniálneho a imperiálneho násilia, ktoré udržiavajú dnešné spoločenské rozdiely a umožňujú neobmedzené vykorisťovanie zdrojov? Dá sa odkaz emancipačných spoločenských a kultúrnych hnutí dvadsiateho storočia zmieriť s bojom za práva prírody?

Názov výstavy vychádza z diela Marcela Expósita, jedného z viac ako dvadsiatich umelcov, ktorí prezentujú svoju tvorbu v CSW. Jeho Oratorio para una Constitución de la Tierra (Oratórium pre ústavu Zeme) je partitúra pre performatívnu akciu, zložená okrem iného z úryvkov zo súčasných ústav Ekvádoru, Bolívie, Mexika a Bhutánu, ako aj z odmietnutého návrhu chilskej ústavy z roku 2022. Podobne ako Expósito, aj mnohí ďalší pozvaní umelci čerpajú z praktík písania – a najmä písania práva – a používajú ich ako podnetný východiskový bod pre tvorivú parafrázu a špekuláciu.

Pre výstavu je však rovnako dôležité to, čo jazyk predchádza. Prostredníctvom výberu príkladov Oratórium pre ústavu Zeme sleduje posun od performance art dvadsiateho storočia, zameranej na človeka, k súčasným prístupom k performativite, ktoré do stredu svojich záujmov kladú more-than-human, teda to, čo presahuje ľudské. Nie je náhoda, že s novými spôsobmi myslenia o prírode ako o subjekte v pravom zmysle slova – a nie len ako o pasívnom objekte ľudského konania – sa umenie čoraz viac zameriava na jej činnosť.

Výstava predstavuje nedávne umelecké a aktivistické praktiky spolu s dielami z osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Nemá však ambíciu byť encyklopedická; má skôr podobu výstavy-eseja. Prostredníctvom asociatívnych konfrontácií spája praktiky z dvoch protikladných pologúľ, v ktorých sa starosť o blaho planéty ako celku prejavuje v rovnakej miere, hoci rozličným spôsobom, formovaným ich príslušnými kontextmi. Dúfame, že táto výstava ponúkne nový pohľad na otázky, ktoré sú pre súčasnú kultúru v Poľsku a ďalších krajinách bývalého východného bloku čoraz dôležitejšie.