{Monolit}

Cyklus Monolit skúma technológie a materiály – od integrovaných obvodov po plastové polyméry – ktoré sa môžu stať trvalými reliktami ľudskej činnosti. Kladieme si otázky o „hlbokej hmote“ (deep matter) budúcich epoch: o to, čo prežije ako geologicko-technologická vrstva Zeme a v aké formy sa môžu relikty našej civilizácie premeniť. Monolit tu chápeme ako jednotný skalný blok, tak aj ako súdržnú technologickú architektúru – symbol neznámeho jadra budúceho archívu, nositeľa informácií a materiálneho záznamu ľudskej činnosti.

O formáte

Galéria sa stáva otvoreným laboratóriom, kde je tvorivý proces rovnako dôležitý ako jeho materiálny výsledok. Zaujíma nás viditeľný, reálny vzťah medzi umeleckou prácou a činnosťou vedcov a možnosť ich zapojenia do praktík udržateľnejšej umeleckej produkcie, založenej na biologických a regenerujúcich sa materiáloch. Inštalácia sa rozvíja pred očami verejnosti a samotný priestor začína fungovať ako experimentálne prostredie.

Cyklus Monolit tiež hľadá kvázi-výstavné formáty, v ktorých inštitúcia neprezentuje toľko objektov, ako skôr performuje svoju vlastnú štruktúru – sieť vzťahov, procesov a spoluprác. Myslíme na ňu ako na organizmus spoluvytváraný tokmi vedomostí, hmoty a technológie. Tento spôsob fungovania zase odkazuje na súčasné praktiky strojového učenia, kde zmysel vzniká z iterácií, vzťahov a neustálej aktualizácie dát. Podobne pristupujeme k výstavnému priestoru: ako k prostrediu, ktoré sa neustále mení, reaguje a pozýva verejnosť k prežitiu nie hotového diela, ale prebiehajúceho výskumného procesu.