Táto mačka bola nakreslená počas vojny

Sila umenia – na rozdiel od propagandy – spočíva okrem iného v jeho schopnosti narušiť naše zvyčajné spôsoby vnímania reality a odhaliť pochybnosti. Práve v oblasti súčasného umenia sa dohadujú významy dôležité pre komunitu. Pri pohľade na umelecké dielo stojí za to klásť otázky tak o jeho posolstve a použitých prostriedkoch, ako aj o zdrojoch, z ktorých pochádzajú jeho formálne riešenia. Interpretáciou a provokáciou reality umelci odhaľujú dominantné diskurzy vizuálnej politiky.

Mení vojna umenie? Áno, rovnako ako mení ľudský život. Väčšina existujúcich problémov sa prehlbuje a vznikajú nové.

Názov výstavy Táto mačka bola namaľovaná počas vojny sa zdá byť len jednoduchým vyhlásením. V prvom rade to nie je mačka („ceci n’est pas une pipe“ – „to nie je fajka“), hoci evokuje asociácie s dopamínovým potešením z prezerania obrázkov na internete. Vetou sa vyjadrila umelkyňa Kateryna Libkind, zdôrazňujúc, že vojna poskytuje neúprosný rámec pre každú situáciu.

Po druhé, sloveso „namaľované“ sa hrá s rozšírenou vierou, že umenie sa vytvára kreslením, maľovaním alebo alternatívne sochárstvom. Medzitým výstava predstavuje diela vytvorené inými stratégiami.

Po tretie, konfrontujeme sa so základnou otázkou o smere našich vlastných činov v časoch totálnej krízy. Je v čase vojny ešte priestor pre kritickú reflexiu?

Teda, výstava sa zaoberá umením vytvoreným tvárou v tvár vojne. Vrátia sa otázky súvisiace s dlhotrvajúcimi obrazmi druhej svetovej vojny a vojny v bývalej Juhoslávii, a predovšetkým vojna nám časovo a geograficky najbližšia – vojna proti Ukrajine, ktorej boj za slobodu a život podporujeme. Práve zo skúsenosti tejto vojny naša výstava vyrastá.

Prezentované diela boli vybrané ako odpoveď na otázky, ktoré sme si ako kurátori kládli. Je umenie efektívne? Čo od neho môžeme očakávať v časoch krízy? Ako sa zaoberá dôležitými otázkami vo verejnej debate, vrátane skúsenosti vojny, európskej identity, práv žien alebo dekolonizácie z pohľadu krajín bývalého socialistického bloku? Ako vojna ovplyvňuje našu citlivosť, keď dokumentácia z miest zločinov koexistuje na počítačových obrazovkách s popkultúrou a obrazmi generovanými umelou inteligenciou? A môže nám umenie pomôcť predstaviť si svet inak, než ako naznačujú dominantné naratívy?