Iza Tarasewicz

Rozsiahle inštalácie poľskej umelkyne Izy Tarasewicz nadobúdajú podobu modulárnych štruktúr – mobilných a preskupiteľných systémov založených na formálnych princípoch inšpirovaných prírodou, vedeckým výskumom a vizuálnymi pomôckami, ako sú grafy a diagramy. Mnohé z jej diel pozostávajú z rozmanitých jednotiek, ktoré sa podľa kontextu výstavy dajú priebežne preskupovať a pretvárať. Umelkyňa čerpá tak z atomistickej filozofie klasickej antiky, ako aj z vysvetľovacích modelov 20. storočia – kvantovej fyziky a teórie chaosu – v spojení s hĺbkovým skúmaním práce, ľudových tradícií a modernizmu. Jej sochy a asambláže, v ktorých spracúva materiály od hrdzavej ocele až po huby lingzhi, tvoria dynamické systémy, v ktorých hranica medzi organickým a anorganickým splýva. Tarasewicz je umenie hlboko zakorenené v spoločenských a (poľnohospodársko-)hospodárskych praktikách, ktoré zanechali trvalé stopy tak v regióne Podlasie, kde sa narodila, ako aj v obradoch a ľudových tradíciách, ktoré formujú kultúru veľkej časti strednej a východnej Európy.

Jadrom diela Tarasewicz je myšlienka, že náš život je – na rozdiel od klamlivej predstavy, že sa môžeme oddeliť od svojho prostredia – neoddeliteľne prepletený so životom ďalších druhov, ktoré nás sprevádzajú. Vzhľadom na rastúce sociálne nerovnosti a hyperindividualizmus kapitalistických spoločností, ako aj populistické a fašistické politické hnutia, ktoré ich živia, sa jej tvorba riadi otázkou, ako môžeme nadväzovať väzby a vytvárať príbuzenstvo. Na svojej eklektickej výstave v Secesii spája Tarasewicz koncepty sci-fi s poľnohospodárstvom tým, že kombinuje kozmické lode a retro stroje, ktoré sa v dnešnej ekonomike stali nepotrebnými a považujú sa za technologický šrot. Tým, že necháva tieto stroje vytvoriť vlastné chaotické spoločenstvo, vytvára hravé a humorné modelové príklady inej skutočnosti, aby čelila neustále sa zrýchľujúcemu svetu, v ktorom sú hospodárske a politické poriadky po celom svete vo vážnej kríze. Jej inštalácia odráža chaos nielen ako deštruktívnu silu, ale skúma aj jeho produktívny potenciál, otvorenosť, ktorá môže viesť k novým poznatkom a oživiť formy spoločenského života.