Iza Tarasewicz

Rozsiahle inštalácie poľskej umelkyne Izy Tarasewicz nadobúdajú podobu modulárnych štruktúr – mobilných a rekonfigurovateľných systémov založených na formálnych princípoch inšpirovaných prírodou, vedeckým výskumom a vizuálnymi pomôckami, ako sú grafy a diagramy. Mnohé z jej diel sa skladajú z rôznorodých jednotiek, ktoré možno v závislosti od kontextu výstavy nepretržite preusporadúvať a pretvárať. Umelkyňa sa pritom odvoláva na atomistickú filozofiu klasickej antiky, ako aj na vysvetľujúce modely 20. storočia – kvantovú fyziku a teóriu chaosu – v spojení s hĺbkovými štúdiami práce, ľudových tradícií a modernizmu. Jej sochy a asambláže, v ktorých spracováva materiály od hrdzavejúcej ocele až po huby Lingzhi, tvoria dynamické systémy, kde sa stiera hranica medzi organickým a anorganickým. Umenie Tarasewicz je hlboko zakorenené v spoločenských a (poľnohospodárskych) praktikách, ktoré zanechali trvalé stopy tak v regióne Podlasie, kde sa narodila, ako aj v rituáloch a ľudových tradíciách, ktoré formujú kultúru veľkej časti strednej a východnej Európy.

V centre Tarasewiczovej tvorby je myšlienka, že naše životy, napriek klamnej predstave, že sa môžeme oddeliť od nášho prostredia, sú neoddeliteľne prepojené so životmi iných, sprievodných druhov. Vzhľadom na rastúce sociálne nerovnosti a hyperindividualizmus v kapitalistických spoločnostiach, ako aj populistické a fašistické politické hnutia, ktoré ich živia, sa jej prax riadi otázkou, ako môžeme nadväzovať väzby a vytvárať príbuzenstvo. Vo svojej eklektickej výstave v Secession Tarasewicz spája sci-fi koncepty s poľnohospodárstvom kombinovaním kozmických lodí a retro-strojov, ktoré sa v dnešnej ekonomike stali nepotrebnými a sú považované za technologický šrot. Tým, že týmto strojom umožňuje vybudovať si vlastnú chaotickú komunitu, vytvára hravé a humorné modelové príklady alternatívnej reality, čím čelí neustále sa zrýchľujúcemu svetu, v ktorom sú ekonomické a politické poriadky po celom svete v vážnej kríze. Jej inštalácia nielen odráža chaos ako deštruktívnu silu, ale zároveň skúma jeho produktívny potenciál, otvorenosť, ktorá môže viesť k novým poznatkom a oživiť formy spoločného života.