Vo svojich fotografických a sochárskych dielach sa Lucie Stahl zaoberá ekologickými a psychologickými dopadmi ťažby, ktorá formuje naše súčasné životné prostredie. Skúma nadprodukciu a súvisiace formy spracovania a spotreby – mechanizmy absorpcie, pumpovania, prúdenia a premeny tekutých zdrojov na energiu.
Namiesto explicitnej kritiky kultúry konzumu a prebytku sa jej umenie usídľuje v jej rozporech. Príťažlivosť a odpudivosť, fetišizácia a rozpad, kontrola a náhodnosť, pochmúrnosť a humor koexistujú v jej dielach. Lesklé a reflexné povrchy sú často narušené nerovnosťami – vzduchovými bublinami, prachom, zlomovými líniami – ktoré opäť zdôrazňujú nepredvídateľnosť materiálu. Organické a priemyselné prvky, telo a infraštruktúra sú spojené, čo naznačuje, že systémy ťažby presahujú ekonomiku a ekológiu až do psychiky. Týmto spôsobom Stahlova práca sleduje, ako rozpory týchto systémov prenikli do súčasných foriem subjektivity.

Lucie Stahl
Lucie Stahl
12. 3. – 30. 5., 2027





