Poľské umenie 17.–19. storočia (2. poschodie)

Výstava poľského umenia na druhom poschodí Národného múzea obsahuje najmä maľby a sochy, ale aj niekoľko ukážok umeleckého remesla od 17. storočia po začiatok 20. storočia, medzi nimi diela poľských aj zahraničných umelcov, ktorí pôsobili na území, ktoré bolo pred druhou svetovou vojnou poľským územím.

Jadro zbierky tvoria obrazy z bývalej Národnej galérie mesta Ľvov (287 obrazov a kresieb) a z niekoľkých múzeí v Kyjeve (180 predmetov), ktoré sa do Wrocławia dostali v dôsledku reštitúcie po roku 1945. Výstava zahŕňa aj ukážky poľskej sochárskej tvorby z 19. a začiatku 20. storočia, ako aj ukážky umeleckého remesla. Malá zbierka sarmatských portrétov je vystavená na chodbe galérie.

Priamo oproti vchodu do miestnosti I visí obraz naozaj impozantných rozmerov (169 × 271,5 cm), Oficiálny príchod Jerzyho Ossolińského do Ríma z roku 1633 od rodáka z Benátok Bernarda Bellotta, zvaného Canaletto (1721–1780). Obraz bol objednaný v roku 1779 Józefom Ossolińským a je jedným z posledných diel umelca, ktorý pôsobil vo Varšave na dvore Stanisława Augusta Poniatowského.

Zobrazuje historickú udalosť, ktorá sa odohrala 27. novembra 1633 na Piazza del Popolo v Ríme, a ukazuje prechod veľkolepého sprievodu sprevádzajúceho Jerzyho Ossolińského, vyslanca poľského kráľa Władysława IV. Vasu k pápežovi Urbanovi VIII. Nádhera a bohatstvo tradičných sarmatských rúch, ktoré nosili šľachtici, ohromili Rimanov, ktorí sa vo veľkom počte tlačili na uliciach i na strechách pozdĺž cesty, aby si pozreli túto farebnú scénu. Canaletto vynikal v zobrazovaní architektúry a dokonale ovládal lineárnu perspektívu. Jeho pohľad na slávne námestie v Ríme vychádzal z grafiky G. B. Piranesiho, ktorá však zobrazovala miesto tak, ako vyzeralo v polovici 18. storočia, a nie v roku 1633, čo umelec vysvetlil vo svojich poznámkach napísaných na dvoch kamenných tabuliach umiestnených symetricky na oboch okrajoch obrazu. Vedľa nich namaľoval medailóny s portrétmi Władysława IV. Vasu a Stanisława Augusta Poniatowského (vľavo) a Józefa Ossolińského a seba samého (vpravo).

Expozícia v ďalšej miestnosti predstavuje maľbu prvej polovice 19. storočia vrátane dvoch obrazov Piotra Michałowského (1800–1855), považovaného za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov poľského romantizmu. Tento všestranný a zručný umelec sa špecializoval na portréty ľudí a zobrazenia koní. Jeho obraz Napoleon na koni vydávajúci rozkazy z rokov 1835–1837 veľmi výrazne zobrazuje bieleho koňa francúzskeho cisára. Zdanlivo chaoticky a nedbalo nanesené pruhy farby vytvárajú vysoko dynamický obrys koňa. Obraz, namaľovaný chladnými matnými odtieňmi hnedej a sivej, ukazuje v popredí Napoleona, ako vydáva rozkazy svojim vojakom, a za ním bitevnú scénu (v pozadí sú viditeľné jednotky jazdy a pešiakov). Je tu jasná inšpirácia francúzskou romantickou maľbou, s ktorou sa Michałowski stretol počas štúdií v Paríži.

Významné miesto na výstave zaujímajú malé intímne akvarely, obľúbené v 19. storočí, ktoré namaľovali Juliusz Kossak, Jan Matejko, Artur Grottger a Piotr Michałowski. Prvý z nich je uznávaný ako najlepší poľský akvarelista tej doby, ktorý dokázal touto veľmi náročnou technikou s dokonalým majstrovstvom zachytiť všetky detaily a farebné odtiene. Kossak bol výborný aj v zobrazovaní koní, ako ukazuje obraz Koňský trh v Prahe [Varšava] (1866), na ktorom sú kone v rôznych pózach, vekových kategóriách a stavoch. Obraz realisticky odráža atmosféru vonkajšieho trhu 19. storočia, kde poľskí, židovskí a ruskí obchodníci vybavujú svoje záležitosti. V prachom naplnenom vzduchu sú čiastočne viditeľné obrysy budov vo Varšave na ľavom brehu rieky Visly, medzi nimi kostoly sv. Anny, jezuitov, katedrála…