Sliezske umenie 14. – 16. storočia (1. poschodie)

Výstava sliezskeho umenia 14. až 16. storočia návštevníkom ponúka veľmi bohatý a komplexný výber gotických doskových malieb a drevenej plastiky, zatiaľ čo pozdĺž chodieb možno vidieť príklady gotického umeleckého remesla, napríklad veľmi zaujímavé zbierky zámkov a kľúčov, mincí a pečatí.

Najstarší obraz galérie, Trón milosti zo Świerzawy, bol namaľovaný okolo roku 1350. Je pripisovaný maliarovi z dielne Nanebovzatia Panny Márie v Košatkách v Čechách. Tento pomerne malý obraz zobrazuje Najsvätejšiu Trojicu spôsobom typickým pre stredovek: Boh Otec je zobrazený ako tróniaci vládca, ktorý drží kríž s telom Syna Božieho obetovaného na vykúpenie hriechov sveta. Holubica sediaca na doštičke pripevnenej nad Kristovou hlavou predstavuje Ducha Svätého. Obraz jasne dokladuje vplyv byzantského a toskánskeho maliarstva. Bol objavený v roku 1898 na povale fary v Świerzawe pri Złotoryji, jeho skutočný pôvod však zostáva nejasný.

Náboženskú gotickú plastiku z druhej polovice 14. storočia v galérii zastupujú šesť sôch apoštolov a sv. Márie Magdalény. Sochy vznikli vo wrocławskej dielni Majstra postáv apoštolov okolo rokov 1360–1370 a sú pozoruhodné nepríro­dne predĺženými proporciami a výraznými tvárami. Pôvodne stáli na pilieroch v hlavnej apside kostola sv. Márie Magdalény vo Vroclave, určené na pohľad zdola, a preto sú ich monumentálne a neprirodzené proporcie.

Jedno z najpôvabnejších diel tejto galérie je malý intímny obraz Madony s Die­ťaťom vo svojej komnate, namaľovaný okolo roku 1450 v ateliéri späťom s dielom Majstra wrocławskeho oltára sv. Barbory. Postava Márie s malým Ježišom stojí v strede kompozície, po stranách ju lemujú dvaja stojaci anjeli, ktorí držia jej dlhý plášť. Mária je zobrazená ako kráľovná v pôsobivej čipkovitej korune prepletenej s jej svätožiarou. Máriine dlhé vlasy sú voľne spustené ako symbol jej panenského stavu. Okolité predmety typické pre meštianske interiéry sú nabité skrytým významom: knihy a písacie potreby sú symbolom Máriinej múdrosti, sklenené a cínové nádoby na policiach naznačujú, že je naplnená Božou milosťou. Vedľa nich sklenená karafa s pevne uzavretým hrdlom naznačuje jej panenstvo. Obraz predvádza charakteristické znaky meštianskeho realizmu späté s maliarstvom z Holandska a Hornej Porýnia. Ukazuje pokus o zobrazenie priestrannosti komnaty intuitívnym a stále dosť neohrabaným používaním princípov konvergentnej perspektívy.

Tryptich sv. Hedvigy, vytvorený v rokoch 1470–1480 pre kostol sv. Alžbety vo Vroclave, je výborným príkladom gotického retábla skriňového typu. Patrónka Sliezska stojí v strede prostredného panela ako najdôležitejšia postava, sprevádzaná sv. Sebaldom (vľavo) a neidentifikovaným mníchom, pravdepodobne sv. Vincentom (vpravo). Sv. Hedviga drží v ruke model kostola, ktorý predstavuje bazilika v Trzebnici, založená ňou. Bočné krídla oltára zdobia maľované obrazy sv. Jána Krstiteľa, patróna Vroclavi (vľavo), a sv. Juraja, patróna rytierov (vpravo). Tryptich sa pripisuje Majstrovi oltára Zvestovania.

Medzi ďalšími stredovekými retábľami vystavenými na výstave stojí za zmienku oltárna skriňa z Domasławu, obsahujúca tri sochy výnimočne vysokej umeleckej úrovne: Pannu Máriu s Dieťaťom, sv. Jána Krstiteľa a sv. Katarínu. Pôvodne boli súčasťou oltára z roku 1519, vytvoreného v dielni majstra označeného ako H.S., ktorého totožnosť sa niekedy stotožňuje s Hansom Schmydom vo Vroclave. Toto umelecké dielo už predstavuje neskoršiu fázu sliezskeho…