Sliezske umenie 16. – 19. storočia (1. poschodie)

Galéria venovaná sliezskemu umeniu 16. až 19. storočia predstavuje rozsiahly výber artefaktov z tohto obdobia. Niekoľko stoviek príkladov sliezskej maľby, sochárstva a umeleckého remesla si možno obdivovať v chronologickom a tematickom poradí. Osobitne pozoruhodné sú súbory maľovaných epitafov zo 16. a 17. storočia – renesančných, manieristických a barokových, náboženská plastika a obrazy najvýznamnejšieho maliara sliezskeho baroka Michaela Leopolda Willmanna. Expozícia pozdĺž chodieb galérie zahŕňa aj artefakty historického umeleckého remesla (zbrane, zlatníctvo, sliezsky kamenina, fajansa, porcelán, sklo a gobelíny).

Renesančnú maľbu zastupuje pôsobivý epitaf Nicolausa Jenkwitza, pôvodne umiestnený v kostole sv. Alžbety vo Vratislavi. Vznikol okolo roku 1537 na pamiatku vratislavského radcu a jeho rodiny. V strede je Boh zobrazený ako veľmi starý muž, ktorý drží obrovský pozemský glóbus s vyznačenou záhradou Eden na prednej strane. Pod ním neznámy umelec namaľoval postavy zosnulého: Nicolausa Jenkwitza, jeho tri manželky a ich deti. Všetci kľačia a dôverčivo hľadia nahor v očakávaní vykúpenia. Neznámy vratislavský umelec použil ako predlohu rytinu Lucasa Cranacha staršieho, uverejnenú len tri roky pred vratislavským epitafom v prvom úplnom vydaní Lutherovej Biblie (1534).

Skutočným majstrovským dielom maľby v štýle severného manierizmu je Krst Krista, ktorý namaľoval Bartholomeus Spranger (1546–1611) z Antverpy v roku 1603. Mal byť ústredným prvkom epitafu pre Evu a Simona Hanniwaldtových v kostole Najsvätejšej Trojice v Žórawine pri Vratislavi. Maliar, výborný umelec, ktorý vtedy pôsobil na dvore cisára Rudolfa II. Habsburského v Prahe, zobrazil postavu Krista spôsobom typickým pre manierizmus. Telo je skrútené do takmer neprirodzenej pózy, figura serpentinata. Jemné farby obrazu sa pohybujú v odtieňoch malachitovo zelenej a sivej, zatiaľ čo výrazná hra tieňa a svetla prispieva k manieristickému charakteru tohto majstrovského diela.

Ďalším cenným obrazom na výstave je výborný mužský portrét, ktorý Bartholomeus Strobel (1591–okolo 1647) namaľoval v roku 1628 a ktorého predlohou bol významný vratislavský patrícij Johann Vogt. Zrelý muž s fúzmi a charakteristickou špicatou bradkou zvedavo hľadí na diváka zo tmavého pozadia. Plátno zobrazuje len jeho trup a erb, ktorý maliar umiestnil do pravého horného rohu. Čierny odev muža kontrastuje s bielym čipkovaným golierom, ktorý obklopuje jeho tvár.

Realisticky namaľovaná tvár modelu pripomína mnohým návštevníkom súčasnú americkú filmovú hviezdu Roberta De Nira. Podobnosť je naozaj nápadná, hoci úplne náhodná.

Obrazy Michaela Leopolda Willmanna (1630–1706), najvýznamnejšieho barokového maliara, ktorý pôsobil v Sliezsku, možno vidieť v niekoľkých z týchto sál. Umelec sa narodil v Královci [Königsberg], v mladosti podnikol študijné cesty do Holandska (v Amsterdame navštívil dokonca ateliér samotného Rembrandta), do Gdaňska, Berlína a Prahy a neskôr sa usadil v Sliezsku. Zvyšok života tu strávil maľovaním prevažne náboženských obrazov, ktoré objednávali opáti cisterciánskych kláštorov v Lubiąży a Krzeszowe. Národné múzeum vo Vratislavi má vo svojej zbierke niekoľko desiatok jeho diel, z ktorých je trvale vystavených len niekoľko, medzi nimi Orfeus medzi zvieratami (okolo 1670), ktorý spolu s Únosom Persefony (okolo 1665) predstavuje mytologické témy. V strede prvej kompozície stojí Orfeus s harfou – mytický básnik, spevák a hudobník, ktorý svojím umením očaroval ľudí i samotnú prírodu. Okolo neho sa zhromaždili zvieratá: jeleň, pes, opica, leopard, zajace, moriak, pávy a straky, ktoré symbolizujú všetky kontinenty…