Bydgoská mincovňa

V druhej polovici 16. storočia bola Rzeczpospolita Obojga Narodów rozľahlým a vojensky silným štátom. Jej poloha v srdci Európy na pozemných obchodných cestách, ako aj prístup k Baltskému moru prispievali k rozvoju obchodu. Aby však nebola len prijímavým odbytiskom pre iné krajiny, ale rovnocenným partnerom, potrebovala ešte stabilné peniaze. Kroky na zotavenie štátnych financií a vytvorenie menového systému, ktorý podporuje jej rozvoj, podnikol kráľ Štefan Báthory (1576–1586). V roku 1578 bol zavedený nový mincovný poriadok, doplnený v roku 1580. Určoval nominály razených mincí, množstvo striebra a zlata, ktoré obsahovali, a tiež ich vzájomné pomery. Tieto ustanovenia platili spoločne pre poľské a litovské mince. Dohľad nad prevádzkou mincovní bol zverený podskarbím – korunnému a litovskému. Tí ich prenajímali postupne rôznym osobám a dohliadali na to, aby uzavreté zmluvy boli plnené. Aby sa uspokojila potreba štátu na mincovinu, rozhodli sa, že sa budú raziť v rôznych mincovniach súbežne. Už v roku 1578 bola otvorená korunná mincovňa v Olkuszi, neskôr v Poznani a Łobżenici. Vo Vilniuse sa navyše razili litovské mince, v Malborku pre Kráľovské Prusko a v Gdansku a Rige pre potreby týchto miest. Mincovne pôsobili aj na územiach, ktoré boli lénom Rzeczpospolitej – v Královci a Mitave. V súvislosti s veľkým dopytom po korunných minc221ach za vlády Zikmunda III. Vasu (1587–1632) sa výroba začala na ďalších miestach. Od roku 1592 sa mince pre Korunu razili v Malborku, od roku 1594 vo Wschowe a Bydgoszcz, neskôr aj v Lubline a Krakove. Celkovo za čias Zikmunda III. pôsobilo v Rzeczpospolitej a jej lénach 16 alebo 17 mincovní.

Možno, že začiatky mincovníctva v Bydgoszcz majú oveľa staršiu metriku. Spolu s lokačným privilégiom, ktoré udelil Kazimír Veľký v roku 1346, mesto totiž získalo právo razit mince. Nie je však známe, či ho vôbec využilo.

V prvej polovici roku 1594 udelil Zikmund III. Vasa privilégium na založenie mincovne v Bydgoszcz podkomorímu krakovskej zeme Stanisławovi Cikowskému z Wojsławíc, erbu Radwan. Táto mincovňa, ktorá bola súkromným vlastníctvom Cikowského, mala raziť korunné mince pre potreby celej krajiny. Museli byť podobné mincím razeným v iných mincovniach a Cikowski mal navyše každoročne platiť do pokladnice podskarbího sumu 332 zł 24 gr. Na miesto umiestnenia prevádzky bol vybraný jeden z ostrovov v zákrute rieky Brda. Vďaka zvýšeniu brehov bolo možné zadržiavať tečúcu vodu a využívať jej energiu. Výhody tohto miesta tvorila blízkosť mesta, a tým aj zásobovanie a ubytovanie, ako aj dopravné možnosti, ktoré rieka poskytovala. Tieto prednosti dokázali oceniť aj v ďalekom Krakove. 29. júla 1594 podpísal Cikowského splnomocnenec s Valentinom Jahnsom, ktorý už prenajímal mincovne v Poznani a Wschowe, zmluvu o prenájme mincovne. Okrem plnenia záväzkov voči podskarbímu mal Jahns Cikowskému platiť nájom, ktorý pravdepodobne predstavoval 2000 zł. 29. novembra sa v Bydgoszcz uskutočnilo zloženie prísahy Jahnsa ako nájomcu a Henryka Hornbocka ako wardajna, teda skúšobníka rýdzosti. Čoskoro nato mincovňa začala svoju prácu. Od roku 1594 sú známe šelągi a trojaki, teda trojgrošové mince. Od analogických mincí z iných mincovní sa dajú odlíšiť vďaka iniciálam a erbu Stanisława Cikowského a Valentina Jahnsa. V nasledujúcich rokoch sa sortiment tu razených mincí rozšíril o ďalšie nominály razené v striebre – groše a szóstaki, teda šesťgrošové mince. Dôležitejšia zmena vzhľadu mincí nastala v roku 1598, keď sa namiesto iniciál a erbov začalo umiestňovať písmeno B, označujúce miesto razby. Bolo to dôsledkom mincovného poriadku vydaného podskarbím, ktorý sa vzťahoval na všetky mincovne. Dňa 13. marca 1601 bola na základe uznesenia snemu pozastavená práca všetkých korunných mincovní s výnimkou jednej, v Krakove alebo Olkuszi. Text ústavy vydanej snemom obsahuje zreteľnú narážku na bydgoskú mincovňu s obvinením, že sa obohacuje na…