Impresionizmus

S približne 70 exponátmi – maľbami a sochami – sa výstava zameriava na významnú zbierku diel impresionizmu v Hamburger Kunsthalle, aby ju ukázala v širšom globálnom kontexte. Na pozadí opätovne silnejúcich nacionalizmov sa zároveň pýta, či má dnes ešte zmysel deliť impresionizmus do národných kategórií – a ak áno, čo to znamená pre naše myslenie a cítenie.

Štýlový smer impresionizmus je zvyčajne synonymom pre Francúzsko: pre umelcov ako Édouard Manet, Claude Monet alebo Auguste Renoir, pre pôvabné, svetlé a farebné diela, ktoré často zobrazujú scény v exteriéri, alebo pre sériové skúmanie stohov sena, kostolných fasád a jazierok s leknami v hre rôznych svetelných nálad v rôznych denných dobách alebo ročných obdobiach. Že spojitosť ›impresionizmus a Francúzsko‹ v tejto exkluzivite neplatí, ukazuje už letmý pohľad na iné krajiny, kde sa impresionizmus, aj keď s časovým oneskorením, rozvíjal úplne samostatne. V Nemecku patrí k impresionizmu okrem iného známe a už za života tak nazývané „trojhviezdie“ Lovisa Corintha, Maxa Liebermanna a Maxa Slevogta. Už vtedajší umelci a teoretici umenia vnímali toto hnutie prinajmenšom ako európsky fenomén.

Kým impresionizmus v jeho rodnej krajine, vo Francúzsku, stratil svoj význam najneskôr s začiatkom prvej svetovej vojny, v Nemecku, práve aj v rámci akadémií, siahali impresionistické prúdy hlboko do 20. rokov 20. storočia. Zároveň sa za toto maliarstvo zasadzovali poprední riaditelia múzeí, ako Fritz Wichert (Kunsthalle Mannheim), Hugo von Tschudi (Nationalgalerie Berlin a Neue Pinakothek München), Gustav Pauli (Kunsthalle Bremen a Hamburger Kunsthalle) a Alfred Lichtwark (Hamburger Kunsthalle), vďaka čomu sa dostalo do verejných zbierok.

Nová prezentácia diel impresionizmu osvetľuje rozdiely medzi nemeckými a francúzskymi predstaviteľmi, ako aj ich spoločné črty. Zároveň je potrebné sa pýtať, akými témami sa zaoberali maliari na pravej a ľavej strane Rýna, odkiaľ pochádzali ich hlavné impulzy a aké vizuálne a historické vzájomné pôsobenia sú sledovateľné. Ako tematické skupiny v rámci výstavy slúžia kapitoly „Portrét“, „Krajina“, „Inscenovaná figúra“, „Mesto a voľný čas“ a „Zátišie“.

„Nemecko-francúzske stretnutia“ sú koncipované ako neoddeliteľná súčasť prehliadky zbierok v Hamburger Kunsthalle. Vďaka novému, atraktívnemu usporiadaniu sa päť centrálnych sál na hornom poschodí Lichtwark-Galerie zároveň spája do samostatnej tematickej oblasti a láka tak na zotrvanie a prezeranie.

Výstavu sprevádza bohato ilustrovaná publikácia. Zahrnutie novej prezentácie do aplikácie Hamburger Kunsthalle – aj s krátkymi videoklipmi k jednotlivým dielam alebo dvojiciam diel – prenáša tému aj do digitálneho priestoru. Dvojjazyčnosť aplikácie a zverejnenie jej obsahu na domovskej stránke zabezpečuje všeobecnú, nadregionálnu dostupnosť a priamo zapája všetkých záujemcov do diskusie.

Pôvodná dĺžka trvania: 29.10.21 do 01.01.2025, predĺžené do 11.01.2026, predĺžené do 31.05.2026, predĺžené do 14.11.2027