Impresionizmus

Výstava s približne 70 exponátmi – maľbami, sochami – sa zameriava na významnú zbierku diel impresionizmu v Hamburger Kunsthalle, aby ju predstavila v širšom globálnom kontexte. Na pozadí znovu oživených nacionalizmov sa zároveň pýta, či je dnes ešte zmysluplné rozdeľovať impresionizmus do národných kategórií – a ak áno, čo z toho vyplýva pre naše myslenie a cítenie.

Umelecký smer impresionizmu je zvyčajne synonymom pre Francúzsko: pre umelcov ako Édouard Manet, Claude Monet alebo Auguste Renoir, pre pôvabné, svetlé a farebné diela, ktoré často zobrazujú scény pod holým nebom, alebo pre sériové skúmanie stohov sena, fasád kostolov a leknových jazierok v hre rôznych svetelných nálad v rôznych denných dobách alebo ročných obdobiach. To, že súvislosť ›impresionizmus a Francúzsko‹ v tejto exkluzivite neplatí, ukazuje už letmý pohľad na iné krajiny, kde sa impresionizmus síce s časovým oneskorením, ale celkom samostatne rozvíjal. V Nemecku patrí k impresionizmu okrem iného známa a už za života takto nazývaná „Trojhviezda“ Lovise Corintha, Maxa Liebermanna a Maxa Slevogta. Už vtedajšie kunsthistorické hlasy tohto hnutia ho chápali prinajmenšom ako európsky fenomén.

Kým impresionizmus vo svojej rodnej krajine, vo Francúzsku, stratil na význame najneskôr s začiatkom prvej svetovej vojny, v Nemecku, najmä v rámci akadémií, dosahovali impresionistické prúdy až hlboko do 20. rokov 20. storočia. Zároveň sa Fritz Wichert (Kunsthalle Mannheim), Hugo von Tschudi (Nationalgalerie Berlin a Neue Pinakothek München), Gustav Pauli (Kunsthalle Bremen a Hamburger Kunsthalle) a Alfred Lichtwark (Hamburger Kunsthalle), vedúci riaditelia múzeí, zasadzovali za túto maľbu, ktorá sa tak dostala do verejných zbierok.

Nová prezentácia diel impresionizmu osvetľuje tak rozdiely medzi nemeckými a francúzskymi zástupcami, ako aj ich spoločné rysy. Pritom je potrebné sa pýtať, akými témami sa zaoberali maliari na pravom a ľavom brehu Rýna, odkiaľ pochádzali ich hlavné impulzy, aké vzájomné interakcie sú vizuálne a historicky sledovateľné. Ako tematické skupiny v rámci výstavy slúžia kapitoly „Portrét“, „Krajina“, „Inscenovaná figúra“, „Mesto a voľný čas“ a „Zátišie“.

„Nemecko-francúzske stretnutia“ sú koncipované ako neoddeliteľná súčasť prehliadky zbierky v Hamburger Kunsthalle. Vďaka novému atraktívnemu dizajnu je päť centrálnych sál na hornom poschodí Lichtwark-Galerie zároveň spojených do jednej obsahovej oblasti a láka tak k zotrvaniu a prehliadke.

Výstavu sprevádza bohato ilustrovaná publikácia. Zahrnutie novej prezentácie do aplikácie Hamburger Kunsthalle – aj s krátkymi videoklipmi k jednotlivým dielam alebo dvojiciam diel – prenáša tému aj do digitálneho priestoru. Dvojjazyčnosť aplikácie a zverejnenie jej obsahu na domovskej stránke zaručuje všeobecnú, nadregionálnu prístupnosť a priamo zapája všetkých záujemcov do diskusie.