Adaptívne Dýchanie

Technológie sú čoraz zriedkavejšie nástrojmi, po ktorých vedome siahame. Stali sa prostredím. Organizujú tok informácií, regulujú tempo práce, podporujú rozhodovanie, učia sa nášmu správaniu a zaznamenávajú stopy každodenného života. Pôsobia v pozadí, často zostávajú neviditeľné, a napriek tomu ovplyvňujú spôsob, akým si pamätáme, komunikujeme a predstavujeme si budúcnosť.

Práce prezentované na výstave Adaptive Breathing sa nepýtajú, kam vedie vývoj technológií. Skôr ich zaujíma, ako sa žije vo vnútri systémov, ktoré neustále analyzujú a optimalizujú. Čo sa v nich dá vyjednať? Čo sa dá získať späť? Čo sa dá vynájsť odznova?

Pomalosť sa na výstave opakovane vracia. V Anemochory od Lennarta Lahuisa informácia existuje len na okamih, závislá od atmosférických podmienok. Tempo-Imagem od Luiza Zanotella odhaľuje spôsob, akým počítačové modely pozorujú klímu, a Bora: Bora od Zhao Zhou presúva pozornosť z obrazu na vzduch, zvuk a pohyb. Všetky tri práce pripomínajú, že technológia vždy funguje v konkrétnom prostredí a nikdy nie je úplne nezávislá od hmoty.

V centre niekoľkých diel sú algoritmy a infraštruktúry, ktoré organizujú každodenný život. Game of Possible Lives od Tomo Kihary ukazuje, ako jazykové modely reprodukujú sociálne predstavy o biografii, zatiaľ čo Navigating Militarized Futures od Marka Cinkevicha odhaľuje politický rozmer algoritmov a dátovej infraštruktúry. V Backups of War od Marcina Korbuse imerzívne technológie neslúžia na únik z reality, ale umožňujú priblížiť sa k zážitku vojny prostredníctvom miest zachovaných ako digitálne svedectvá.

Popri systémoch sa objavujú vzťahy. Fragmentations of Unity (So Kanno + Takuro Yonezawa + Yutaro Kyono) skúma, ako sa rodí spoločenstvo medzi jednoduchými, vzájomne reagujúcimi organizmami. Sarah Seunghyun Park ukazuje pamäť ako proces, ktorý, podobne ako búrka, transformuje priestor a zanecháva po sebe nové usporiadania. V The Eight Spirits of Flesh TZUSOO vytvára fiktívny ekosystém, v ktorom otázky telesnosti, starostlivosti a reprodukcie presahujú biologické a sociálne normy. Naopak, Piece for 12 Scrollers od Gregora Różańského berie ako východiskový bod najbežnejšie gesto súčasnosti: skrolovanie, transformujúce rozptýlenú pozornosť na kolektívny performance.

Toto nie je výstava o budúcnosti. Väčšina prezentovaných technológií je už s nami. Jazykové modely, monitorovacie systémy či rozšírená realita fungujú vedľa nás každý deň. Umelci neponúkajú jednoduché alternatívy. Skôr skúmajú, kde v týchto systémoch zostáva priestor pre vlastné tempo, pamäť, telo a predstavivosť. Možno práve tam začína adaptácia, nie ako súhlas s existujúcimi podmienkami, ale ako prax definovania vlastného spôsobu bytia vo svete.

Porota súťaže: Michał Grzegorzek, Karolina Hałatek, Paweł Janicki, Ksawery Kaliski, Ksawery Kirklewski, Norman Leto, Rosa Menkan, Günseli Yalcinkaya

Práce prezentované na výstave:

Anemochory – Lennart Lahuis · Inštalácia