Greta Schödl

*Greta Schödl (1929) patrí medzi pozoruhodné osobnosti „vizuálnej poézie“. Svojím výrazným rukopisom pokrýva umelkyňa najrôznejšie materiály slovami a znakmi. V precíznom opakovaní premieňa slová na ornamentálne vzory medzi písmom a abstrakciou. Rozvíjajú sa tak rytmické, meditatívne obrazové štruktúry s nadčasovou platnosťou.

Greta Schödl rozvíja od 60. rokov 20. storočia svoj vlastný vizuálny jazyk, v ktorom zohráva písmo ústrednú úlohu. Od jej veľmi uznávanej účasti na Benátskom bienále v roku 2024 sa dielo umelkyne dostáva do zvýšeného verejného záujmu.

Schödl používa staré knižné strany, ručne vyrobený papier, plátno, drevo, kameň a tiež použité každodenné predmety, ako sú utierky, posteľná bielizeň alebo žehliaca doska, ako nosiče svojej jazykovej kondenzácie. Často jej slúži vlastný názov príslušného materiálu ako východiskový bod: napríklad pokryje mramorový blok talianskym slovom „marmo“ (mramor). Slovo umiestni na povrch v prísnej linearite zľava doprava. V takmer meditatívnom opakovaní píše písmená a znaky tak dlho, kým nestratia svoju sémantickú čitateľnosť a nepremenia sa na rytmické obrazové štruktúry. Písmo sa u Schödl objavuje ako materiál, ako stopa a ako rytmus – ako niečo, čo sa menej číta, než skôr pozoruje.

Jemné zlaté akcenty, ktoré Schödl rada umiestňuje do otvorených miest samohlások, rytmizujú textúru písma a vizuálne ju obohacujú. Svoje vlastné telo tiež vníma ako zdroj znakov: odtlačky palcov, línie ruky, odtlačok hrudníka alebo pier – to všetko sa u umelkyne stáva písmenami.

Svojím dielom Schödl prekračuje hranice medzi poéziou, maľbou a konceptuálnym umením. V roku 2026 oslávi umelkyňa v Landesgalerie Niederösterreich svoju prvú múzejnú výstavu v Rakúsku. Prehliadka sleduje umelecký vývoj Schödl od 50. rokov 20. storočia do súčasnosti na základe približne 150 diel.

Schödl vyrastala v Hollabrunne, koncom 50. rokov sa presťahovala do Bologne a Taliansko sa stalo jej domovom dodnes. Po štúdiu textilu na Akadémii aplikovaných umení vo Viedni vznikajú u Schödl najprv abstraktné listy, na ktorých tvoria ústredný prvok jemne vedené línie. Potom v Bologni vyvíja samostatné spojenie písma a obrazu a etabluje sa ako významná predstaviteľka vizuálnej poézie. Je zastúpená okrem iného na Benátskom bienále (1978, 2024) a bienále v Sao Paule v Brazílii (1981).

Výstava zhromažďuje všetky hlavné skupiny jej diela. Patria sem grafické série „Schwingungsfelder“ z 80. rokov alebo „Vibrationi“ zo 70. rokov, v ktorých zviditeľňuje neviditeľné energetické cykly. Predstavené sú kresby, maľby, rozmanité diela na papieri, rôzne sochárske objekty, mramorové kamene a fotografie performance. Vo svojej performance „Tubo“ sa Schödl prechádza Bologňou s nadrozmernou kartónovou rolou. Túto akciu možno chápať ako silný akt sebaurčenia. Rozsiahla, veľmi osobná grafická séria „Traumbilder“ je v Landesgalerie po prvýkrát verejne vystavená.

Kurátori: Gerda Ridler a Berthold Ecker