Inge Dick

*Umenie Inge Dick (1941) sa po desaťročia rozvíja ako tiché, no radikálne skúmanie svetla. Jej diela odhaľujú to, čo často uniká neozbrojenému oku: jemnú zmenu denného svetla s hodinami dňa, dažďom, hmlou, snehom alebo odrazom vo vode.

Inge Dick patrí medzi medzinárodne najvýznamnejšie osobnosti v oblasti súčasnej experimentálnej fotografie a filmu. Vďaka intenzívnemu štúdiu maľby a fotografie si skoro uvedomila, že svetlo nemožno vnímať ako konštantné ani neutrálne. Prirodzené svetlo je totiž živým fenoménom: mení sa s hodinami dňa, poveternostnými podmienkami a ročnými obdobiami.

Jej maľby, fotografie a filmové diela sú poetickými záznamami svetla. Jej umelecký vývoj je charakterizovaný hlbokým odhodlaním zviditeľniť neviditeľné: premenu svetla na farbu, čas a formu. Jej výskumná práca na tému svetla je nesená štyrmi centrálnymi princípmi, ktoré tvoria základ jej umeleckého myslenia: čas a vnímanie, serialita, geometrický poriadok a mriežka, ako aj citlivosť a precíznosť.

Výstava v Landesgalerie Niederösterreich po prvýkrát spája všetky tvorivé fázy umelkyne – od 60. rokov až po súčasnosť – v reprezentatívnom výbere. Retrospektíva oceňuje rozsiahle životné dielo Inge Dick a zároveň je poctou pri príležitosti jej 85. narodenín.

Dielo Inge Dick je vizuálnou úvahou o význame svetla a estetickou meditáciou o plynutí času. Prostredníctvom maľby, fotografie a filmu nám ukazuje, aký cenný môže byť každý jednotlivý svetelný moment.

Na začiatku jej tvorby stoja špachtľou maľované, spočiatku farebné a potom výhradne biele obrazy, ktoré prostredníctvom jemne odstupňovaných mriežkových štruktúr zviditeľňujú svetlo na povrchu. Súbežne vznikajú rôzne série čiernobielych fotografií, v ktorých sú témou kompozície putujúce svetelné a tieňové efekty.

V nasledujúcich sériách Polaroidov Dick rozširuje svoje spektrum: svetlo je teraz priamo zaznamenávané a zviditeľňované farbou. V neskorších digitálnych filmoch a sérii „jahres licht weiss“ sa táto prax stáva filmovou meditáciou. V najnovšej sérii diel „goldenen Bilder“ sa svetlo nielen odráža, ale samo sa stáva ústredným aktérom obrazového účinku. Takto sa od ticha bielej až po žiaru zlata rozvíja umelecká cesta, ktorá je nesená myšlienkou svetla ako centrálneho tvorivého prvku.

Napriek všetkým týmto skupinám diel zostáva umelkyňina citlivosť na detaily, precíznosť a presné prevedenie nezameniteľná. Jej obrazové nálezy sú založené na minuciéznom pozorovaní, trpezlivom opakovaní a hlbokej dôvere vo vlastnú účinnosť svetla. To, že Inge Dick je blízka zenovej filozofii, cítiť v koncentrácii na jednoduché a podstatné. Tento postoj dodáva jej dielu silu, ktorá nie je hlučná, ale zato dlho doznieva a hlboko sa dotýka.

Inge Dick sa narodila v roku 1941 vo Viedni. Dnes žije v Innerschwand am Mondsee (Horné Rakúsko). V rokoch 1956 až 1960 navštevovala módnu školu Hetzendorf, kde sa špecializovala na koženú galantériu. Následne študovala dva semestre v majstrovskej triede pre tlačové techniky na Akadémii úžitkového umenia vo Viedni.

Umelkyňa už získala množstvo ocenení, okrem iného rakúsku umeleckú cenu za umeleckú fotografiu (2020) a cenu Petra C. Rupperta za konkrétne umenie v Európe (2022). V roku 2024 získala umeleckú cenu nadácie heijo + gisela hangen-stiftung za celoživotné dielo.

Svojím rozmanitým dielom Inge Dick významne prispieva k abstraktnému a konkrétnemu súčasnému umeniu. Týmto patrí aj medzi medzinárodne významné osobnosti v oblasti súčasnej experimentálnej fotografie a filmu.

Kurátorka: Gerda Ridler