Heinrich von Liebieg | Zberateľ a Mecenáš

Základ tejto kolekcie tvorí odkaz veľkopodnikateľa Heinricha Liebiega (1839-1904), veľkorysého mecenáša, zberateľa a člena čestného kuratória Severočeského průmyslového muzea. Táto ojedinelá súkromná zbierka bola z prostriedkov Liebiegovho fondu v priebehu rokov rozšírená o akvizície mesta Liberec, libereckého múzea a od roku 1953 o akvizície Galerie Lázně Liberec.

Francúzska kolekcia 19. storočia

Súčasťou odkazu Heinricha Liebiega bolo 32 olejov a 5 akvarelov francúzskej krajinomaľby 19. storočia. Stála expozícia predstavuje diela príslušníkov tzv. barbizonskej školy a kolekciu obrazov Eugèna Boudina.

Názov barbizonská škola bol vybraný podľa francúzskeho mesta Barbizon ležiaceho 50 km juhovýchodne od Paríža. V tridsiatych rokoch 19. storočia sa tu usadila skupina krajinárov, ktorí sa v prostredí fontainebleauského lesa snažili o nové chápanie prírody vo výtvarnom umení. Barbizonci sa inšpirovali anglickou a holandskou krajinomaľbou; ich hlavnou témou bol les a lesné zátišia.

Začínali maľovať či kresliť priamo v plenéri a časom dospeli k tomu, že celú maľbu v prírode aj dokončili. V zaobchádzaní so svetlom usilovali o prirodzené svetelné relácie a často volili nízky horizont ponúkajúci ilúziu identity s vlastným videním. Snažili sa vytvoriť „portrét krajiny“ zachytením prirodzeného výseku krajiny v rôznych denných dobách. Tým všetkým urobili významný krok vo vývoji francúzskej krajinomaľby smerom k realizmu. Uvoľnením maliarskeho rukopisu a zachytením prírodných nálad sa zase priblížili k impresionizmu. Barbizonská škola je v Oblastnej galérii predstavená obrazmi umelcov ako napr. Charles-Francoise Daubigny, Narcisso Virgilio Díaz de la Peńa a Théodore Rousseau.

Súbor sedemnástich obrazov Eugèna Boudina (1824-1898) nachádzajúci sa v zbierkach galérie nie je iba najpočetnejší mimo územia Francúzska, ale aj jedným z najcennejších. Boudin bol maliar premien atmosféry na pobreží Normandie, Bretónska, ale aj v Belgicku, Holandsku a v Taliansku. Patrí k priamym predchodcom impresionizmu. Charles Baudelaire mu venoval dlhú a slávnu pasáž vo svojej kritike Salónu 1859: „Pán Boudin nám vo svojich obrazoch… predostiera nesmierne kúzla vzduchu a vody… Všetky tieto oblaky fantastických a žiarivých foriem, tie saténovo čierne alebo fialové oblohy, tie smútočné či taveným kovom žiariace obzory, všetky tie hĺbky, všetky tie skvosty mi stúpli do hlavy ako opojný nápoj…“

Nemecké a rakúske maliarstvo 19. storočia

Obrazy nemeckých autorov predstavujú reprezentatívny prierez vývojových tendencií nemeckého maliarstva v druhej polovici 19. storočia. Najpočetnejšie je zastúpený okruh umelcov študujúcich alebo pôsobiacich v Mníchove. Raný mníchovský plenérizmus tak predstavujú obrazy maliara Maxa Haushoffera. Vzácne obrazy s figurálnou tematikou realistu Wilhelma Leibla dopĺňajú práce maliarov tzv. Leiblovho okruhu ako Wilhelm Trübner alebo Johannes Sperl. Mníchovský biedermeierovský žáner reprezentuje Carl Spitzweg, psychologické zobrazenia Gabriel Max a Albert Keller a sedliacke výjavy predstavujú diela Franza Defreggera a Ernsta Karla Georga Zimmermanna.

V portrétnom umení dominujú diela Franza Lenbacha. Umeleckú kolóniu v Dachau zastupuje secesná krajina Ludwiga Dilla, düsseldorfskú školu približujú diela Andreasa Achenbacha, Augusta Bechera a Huga Vögela. Z umelcov pôsobiacich v Berlíne zaujme Adolf Menzel, Carl Langhammer a Walter Leistikow.

Rakúske maliarstvo sa vyznačuje početným zastúpením niekoľkých autorov. Najväčší súbor predstavujú práce Augusta Pettenkofena a Eduarda Charlemonta, ktorý okrem svojej bravúrnej drobnokresbovej maľby rovnako pôsobil ako poradca vo veciach umeleckých akvizícií pre majiteľa zbierky Heinricha Liebiega. August Pettenkofen patrí k predstaviteľom tzv. „náladového impresionizmu“, k nimž sa radia tiež Eugen Jettel a Franz Rumpler. Eduard Charlemont potom vo svojom diele dokumentuje dobovú zaujatosť pre starých, najmä holandských majstrov, záľubu konca 19. storočia pre žánrové maliarstvo i pre bohatú paletu farieb a minucióznosť kresby. Tá sa prejavuje i v diele Rudolfa Alta, ktorý detailne realisticky zobrazuje panoramatické pohľady na európske mestá i na jednotlivé stavby.