Zlatý vek holandskej maľby

Liberecká zbierka tzv. „malých majstrov“ (na rozdiel od „veľkých“, ako boli napríklad Rembrandt van Rijn alebo Jan Vermeer) sa konštituovala až v šesťdesiatych rokoch 20. storočia zásluhou vtedajšej riaditeľky dr. Hany Seifertovej. Výnimku tvorí vzácne zátišie Jana Davidsza de Heema z odkazu veľkopriemyselníka Heinricha Liebiega. Niekoľko obrazov bolo zakúpených aj v posledných pätnástich rokoch vďaka finančným prostriedkom zo špeciálnych fondov Ministerstva kultúry Českej republiky.

Z hľadiska zastúpenia umeleckých centier sú tu k videniu ukážky obrazovej produkcie flámskych a holandských miest ako Amsterdam, Antverpy, Haarlem, Leiden a ďalších.

Z hľadiska tematického rozvrstvenia tu nachádzame portrét (Jakob Adriaensz. Backer), biblické (Vincent Sellaer) a mytologické námety, motívy z rímskych dejín (Frans van Mieris), výjavy zo všedného dňa ľudí rôzneho spoločenského postavenia (Jan Baptist Weenix), niekoľko druhov krajinomalby, napríklad vedutu Paríža (Cornelis Beelt), prímorskú krajinu (Wouter Knijff) a ideálnu krajinu slnečnej talianskej Kampane. Neodmysliteľnou súčasť zbierky tvoria niekoľko druhov zátiší, napríklad lovecké (Jan Fyt), kvetinové (Elias van den Broeck) alebo zátišia zobrazujúce spôsobom trompe l'oeil rozmanitosť materiálov (Jan Jansz van de Velde).

Jadro zbierky tvoria holandské obrazy 17. storočia. Návštevník môže obdivovať šírku záujmov holandských maliarov, ich cit pre detail, zmysel pre poéziu všedného dňa, technickú aj technologickú zručnosť. V pozadí diel stojí výpoveď o sile vtedajšej rastúcej demokracie, ale rovnako odhalenie niektorých jej odvrátených stránok.