Anna Polanská & Pavla Vachunová: Kým vykvitne kameň

Výstava Kým vykvitne kameň prepojuje tvorbu Anny Polanskej a Pavly Vachunovej, dvoch autoriek, ktorých cesty sa stretávajú v intuitívnom vzťahu k materiálu, remeslu a krajine. Krajine skutočnej aj vnútornej, uchovanej vo spomienkach, skúsenostiach a obrazoch detstva.

Tvorba Anny Polanskej sa dlhodobo sústreďuje na človeka usadeného v krajine, ktorá vyrastá z reálnych spomienok aj snových predstáv. Vo svojich objektoch, reliéfoch a vázach pracuje predovšetkým so sklom fúkaným, lehaným a taveným, ktorého výslednú podobu postupne odhaľuje brúsením a rytím. Jej proces je intuitívny: z voľných skíc vznikajú kompozície až priamo v materiáli. Objekty opakovane prebrusuje a prerýva, dokiaľ sa línie, plochy a tvary nespoja v obraz schopný niesť pocit, spomienku alebo tichú myšlienku.

Pre Pavlu Vachunovú sa zásadným médiom stala hlina. Materiál, ktorý je najprv mäkký a poddajný a svoju definitívnu podobu získava pôsobením ohňa, jej umožňuje zachytávať prvotné myšlienky aj vnútorné prežitky. V práci s ním sa symbolicky stretávajú všetky živly – zem, voda, oheň aj vzduch. Z keramickej a porcelánovej tvorby jej práca prirodzene presahuje aj k kresbe, maľbe, fotografii, videu a sochárstvu.

Po rokoch samostatnej tvorby obe autorky zisťujú, že sa ich témy vracajú k podobnému zdroju: k osobnej skúsenosti s krajinou a k človeku ako jej neoddeliteľnej súčasti. Spája ich priateľstvo, intuitívny prístup k tvorbe, ochota experimentovať aj pevné zakotvenie v remesle, trpezlivosti a sochárskom uvažovaní o forme. Každá pritom zostáva verná vlastnému materiálovému svetu. Na porcelánových vázach Pavly Vachunovej rozkvitajú kvety, ich stonky, listy a kvety vystupujú v jemných štruktúrach povrchu. Vo skle Anny Polanskej sa podobne objavujú ryté línie a organické motívy.

Sklo a porcelán v novo vznikajúcich spoločných objektoch existujú vedľa seba ako dva rovnocenné hlasy. Nesúťažia spolu ani sa navzájom neprekrývajú. Dopĺňajú sa, prestupujú a vytvárajú spoločný priestor, v ktorom sa stretávajú dve autorské cesty – dve skúsenosti s krajinou, materiálom a pamäťou. Kým vykvitne kameň je ich tichým dialógom.

Architektonické riešenie: Radka Vyplašilová, Max Berdych Vizuál: Bohouš Pospíšil (foto), Matúš Buranovský (grafický dizajn) Spolupráca: Marcela Straková, Tereza Pinkasová Poďakovanie: Jakub Berdych Karpelis