RETRO?

Vernisáž vo štvrtok 3. 9. 2026 o 18:00 hodine.

Komentovaná prehliadka 1. októbra o 17:30 hodine. Vstup voľný a zadarmo.

Kurátor Radek Wohlmuth

Názov výstavy v sebe nesie presne ten druh dvojznačnosti, akú mal Vít Soukup rád.

Na jednej strane je to znamenie výberovej retrospektívy, ktorá pripomína dielo predčasne zosnulého maliara, filmára a príležitostného grafika, na strane druhej odkaz k tomu, že bol jedným z prvých umelcov svojej generácie, ktorý sa nebál do svojej tvorby skutočné retro vytiahnuť. Pre Víta Soukupa, ktorému známi nepovedali inak ako Beruška, ale retro nepredstavovalo len nostalgicko-vizuálnu hru, zásadná bola autenticita motívov, preto ich premaľovával z dobových novín, časopisov a propagačných tlačovín.

Soukupova maľba sa postupne vyvíjala od šťavnatého realizmu, cez abstinentne neurotickú expresiu až k realistickej abstrakcii. Jeho vizuálny jazyk bol vždy pevne ukotvený v skutočnosti, ale zároveň ju dokázal zneistiť a transformovať v obraz, ktorý je viac než jej záznamom. Vít Soukup mal schopnosť vytiahnuť z každého témy, ktorým sa zaoberal, to podstatné, čo charakterizovalo dobu aj jej českú stopu. V prvých cykloch sa sústredil hlavne na to, čím bola vykolíkovaná myseľ socialistickej éry. Jedlo ako fetiš hojnosti, kozmické úspechy ako oficiálny mýtus pokroku a chlpaté kozácke čiapky coby módna groteska všedného dňa. Z jeho strany nešlo o sentiment, ale analýzu mentálneho smogu, ktorý vtedajšiu spoločnosť obklopoval. Jeho vážne mienená irónia išla často až za hranice trápnosti, a dokázal skrze ňu pomenovávať mechanizmy, ktoré formovali kolektívne normatívy.

V dobe spotrebnej demokracie sa jeho pozornosť presunula k inému typu vizuálneho balastu. Séria IKEA, maľovaná podľa komerčných letákov, ukazuje predovšetkým vzorníky, detaily kobercov a ďalšie námetov, ktoré ako atraktívne tovary nedávajú úplne zmysel. Sú to fragmenty, ktoré majú predávať životný štýl, ale samy o sebe sú bezobsažné rovnako ako ich názvy. Vít Soukup v nich odhaľuje estetiku globalizovaného konzumu, v ktorom je človek redukovaný na užívateľa katalógu. Aj tu sa dotýka českej skúsenosti, totiž prechodu od nedostatku k nadbytku, ktorý je rovnako prázdny, len v pestrejšom obale.

Jeho posledný cyklus Armáda pro republiku sa vracia k figúrkam východonemeckých indiánov, bojovníkom z novinových snímok aj kindervajíčok a akčným hrdinom porevolučných filmov, ako by išlo o novodobé blanícke rytierov, ktorí snáď jediní majú záujem brániť vlasť Švejkov pred potenciálnym nebezpečenstvom. Vít Soukup znovu vyťahuje iróniu, aj keď je tentokrát jej tón o poznanie temnejší. Zvlášť v dnešnom kontexte sú jeho obrazy až znepokojivo aktuálne.

Retro? je preto nielen pripomienkou jeho tvorby, ale aj návratom k otázkam, ktoré pokladal. Čo tvorí českú identitu, ako a či vôbec sa premieňajú naše národné hodnoty a prečo sa niektoré témy vracajú s takou umanutosťou? Soukupove cykly sú okrem iného aj mapou národnej psychológie prežívania. Schopnosti ironizovať vlastnú situáciu, ale zároveň ju brať vážne, pretože práve táto dvojznačnosť je spôsob, ako sa Česi vyrovnávajú s dejinami. Je to výstava, ktorá ukazuje maliara, ktorý dokáže byť súčasný v akejkoľvek dobe, pretože minimálne tušil, že minulosť u nás nikdy úplne nemizí – len ľahko zmení svoju tvár.

Radek Wohlmuth

Poďakovanie Markéte Soukupovej, GAVU Cheb, Marek Collection a súkromným zberateľom za zápôžičky. Zvláštne poďakovanie Jiřímu Gordonovi.