Memory of Touch: Kapitola I

Kurátor: Tevž Logar

19. 6. – 8. 10., 2026

Výstava Memory of Touch (Pamäť dotyku), rozvíjajúca sa v dvoch kapitolách, je prvým rozsiahlejším predstavením zbierky Kunsthalle Praha. Výstava zbierku predstavuje ako otvorenú entitu a kladie modernistické, povojnové i súčasné diela do dialógu s pozvanými umelkyňami a umelcami z českej scény. Myšlienky a postoje prizvaných autoriek a autorov zbierku otvárajú navonok a vyvolávajú nové rezonancie. Tieto dialógy sa pritom odohrávajú v dobe, kedy je uprednostňovaná kontrola, istota, konflikt a bezchybný vzhľad – v kultúrnom prostredí, ktoré oceňuje efektivitu a viditeľnosť, zatiaľ čo skrýva to, čo je nechránené, neisté a nedokonalé. Výstava tak ponúka tichý protiklad k spomínaným imperatívom a obracia náš pohľad ku krehkosti a zraniteľnosti – nie však ako k nedostatkom, ale ako ku gestám odolnosti. Otvorenosť a odvaha riskovať tu nie sú slabosť, ale vedomá voľba vlastnej prítomnosti v danom okamihu. Z tejto pozície citlivosti potom vstupujeme do zbierky prostredníctvom nechronologickej konštelácie okamihov, dojmov a ozvien.

Názov výstavy, ktorý vznikol počas rozhovoru s prizvanou umelkyňou Valentýnou Janů v jej ateliéri, prepája Kapitolu I a II a zároveň naznačuje, že minulosť nie je len vzdialenou abstrakciou. Je to skôr niečo, čo sídli v tele, v materiáli, v dotyku či geste; zostáva ako rezíduum na povrchoch a vo spôsoboch, akými sa približujeme alebo ustupujeme, spomíname alebo zabúdame. Memory of Touch: Kapitola I je venovaná krehkosti a zraniteľnosti ako estetickým a politickým stratégiám, ktoré sa odhaľujú skrze konceptuálne, vizuálne a materiálne dimenzie umeleckého diela. Nepovažujeme ich za pasívne stavy, ale za aktívne sily, skrze ktoré umelkyne a umelci rôznych generácií dekonštruujú a pretvárajú formy a myšlienky, aby tak reagovali na nestabilitu sveta. Vznikajú tým rezonancie medzi ranými avantgardnými experimentmi, povojnovými postupmi poznamenanými cenzúrou či represiami a medzi súčasnými dielami, najmä tými od prizvaných umelkýň a umelcov. Ich diela zrkadlia dnešný stav neistoty prostredníctvom neusporiadaných naratívov, nestabilných materiálov a fragmentovaných tiel.

Prepájanie diel v tejto kapitole ponecháva významy otvorené – ako tichý priestor, v ktorom dotyk nekončí na koži, ale pretrváva ďalej ako spomienka, stopa a možnosť existencie iného sveta.

Kunsthalle Praha