DSH ON TOUR | „Warszawa od nowa“ v Berlíne

V utorok 24. marca sa v berlínskej pobočke Instytutu Pileckiego, ktorá bola zaplnená do posledného miesta, uskutočnilo otvorenie novej výstavy. Na otvorení sa zúčastnili zástupcovia médií, múzeí, think tankov a sveta politiky, medzi nimi poslanec CDU Roderich Kiesewetter. Výstava je mierne pozmenenou verziou expozície „Warszawa od nowa. Fotografie reporterskie 1945–1949“, ktorá sa momentálne predvádza v Dome Spotkań z Historią. Počas otvorenia vystúpili vedúca berlínskej pobočky Instytutu Pileckiego Hanna Radziejowska, kurátorky výstavy Anna Brzezińska a Katarzyna Madoń-Mitzner a poľský veľvyslanec v Berlíne Jan Tombiński, chargé d’affaires ad interim.

Expozícia predstavuje výber niekoľkých desiatok fotografií povojnovej Varšavy z druhej polovice štyridsiatych rokov. Na pozadí takmer úplnej skazy vytvárajú fotografie kolektívny portrét obyvateľov Varšavy, ktorí obnovujú svoje mesto a svoj život. Vďaka záberom mladých fotoreportérov sledujeme znovuzrodenie Varšavy zblízka a pociťujeme jej energiu. Autormi snímok sú mladí reportéri spojení s fotografickými agentúrami, ktoré pôsobili hneď po vojne, medzi nimi Jerzy Baranowski, Stanisław Dąbrowiecki, Wojciech Kondracki, Jan Tymiński, Stanisław Urbanowicz a Zdzisław Wdowiński, a tiež kameramani Wiktor Janik a Karol Szczeciński. Prezentáciu výstavy v Berlíne pripravil Instytut Pileckiego v spolupráci s Domom Spotkań z Historią a Miastem Stołecznym Warszawa.

„Varšava je mesto so zvláštnou históriou, históriou boja za slobodu, ale aj históriou obnovy. Možno tak každý hovorí o svojom meste, ale pre nás, Varšavčanov, to má výnimočný význam. Milujeme Varšavu a vždy sa k nej vraciame, aj keď je zničená a zostali z nej len ruiny. Práve o tom rozpráva táto výstava. Nielen o ruinách a skaze, ale predovšetkým o duchu Varšavy a o sile, ktorá umožňuje povstať po katastrofe a začať znova“ povedala Hanna Radziejowska, vedúca berlínskej pobočky Instytutu Pileckiego.

„Tento príbeh nepatrí len minulosti“ zdôraznila s odkazom na aktuálne udalosti. „Keď dnes pozeráme na to, čo Rusko robí Ukrajine, na ďalšie útoky, vrátane nedávnych úderov dronov na Ľvov a masívnych ostreľovaní, jasne vidíme, ako veľmi skúsenosť Varšavy zostáva aktuálna. Osudy týchto miest sú navzájom prepojené. Tak ako kedysi Varšava, tak dnes musí Ukrajina viesť svoj boj za slobodu a demokraciu.“ Žiadna iná európska metropola neutrpela také rozsiahle zničenie ako Varšava. V ľavobrežnej časti mesta bola mestská tkanivo takmer úplne zničené. Zmizlo približne 84 percent zástavby, vrátane 90 percent priemyselných a historických objektov a takmer troch štvrtín obytných budov.

„Fotografia je najdôležitejším nástrojom na rozprávanie o tom, čo sa stalo“ povedala Katarzyna Madoń-Mitzner. Ako zdôraznila, z tohto obdobia sa zachovalo asi 30 tisíc snímok, ktoré už boli digitalizované, hoci je známe, že ich vzniklo najmenej 18 miliónov. „Polska Agencja Prasowa má teda ešte obrovské množstvo práce“ dodala. Madoń-Mitzner upozornila, že prezentované fotografie sú výnimočné, ale sprevádza ich aj istý smútok. „Je to tiež príbeh o Poľsku odrezanom železnou oponou“ poznamenala. Práve preto sa v tom čase nedostali do svetového kánonu fotografie dokumentujúcej skazu druhej svetovej vojny.

Ako doplnila, mnohé podobné snímky zostávali po roky neznáme. „Takéto obrazy neboli v archívoch. Padli za obeť cenzúre. Takto fungovala komunistická diktatúra.“ Zdôraznila tiež, že expozícia sa nesústreďuje len na obnovu mesta. „Nie je to len výstava o obnove Varšavy, ale o práci ľudí.“

„Fotografi jednoducho prechádzali mestom, dokumentovali miesta, ľudí a deti, zachytávali život taký, aký bol,“ povedala zase druhá kurátorka Anna Brzezińska. Ako zdôraznila, keď do Varšavy vstúpili Sovieti, medzi ruinami našli len asi 900 ľudí, ktorí sa ukrývali…