Maria Jarema Rozlomený modernizmus

Maria Jarema. Rozlomený modernizmus vrhá nové svetlo na jednu z najoriginálnejších postáv poľského medzivojnového a povojnového moderného umenia. Maria Jarema študovala sochárstvo na Akadémii výtvarných umení v Krakove a absolvovala v roku 1935. Skoro sa pripojila k politicky angažovanej avantgardnej komunite, ktorá nekompromisne odmietala akademické normy. V roku 1933 bola jedným zo zakladajúcich členov Prvej krakovskej skupiny – platformy kľúčového významu pre nastupujúcu modernistickú generáciu. V rokoch 1934–1939 spolupracovala aj s Cricot, experimentálnym divadlom vedeným jej bratom Józefom; bola scénografkou a kostýmovou návrhárkou, bábkoherečkou a herečkou. Od raných čias svojej umeleckej dráhy sa Jarema zaradila do medzinárodného modernizmu, prijala jeho spoločný jazyk postkubistickej abstrakcie a čerpala zo surrealizmu a expresionizmu. V povojnovom období požadovala umeleckú slobodu, odmietala sa podvoliť diktátu socialistického realizmu a až do roku 1954 odišla do vnútorného exilu. Kombináciou surrealistického zamerania na telesnosť a sebavyjadrenie s usilovaním o formálnu autonómiu abstraktného umenia začala Jarema v roku 1949 experimentovať s technikou monotypu. Táto technika jej umožnila artikulovať koncept ja ako totality a nemožného, fragmentovaného, rozlomeného priestoru viacnásobných agresií, zvnútra aj zvonku. Kurátori idiom, ktorý vyvinula, opisujú ako „rozlomený modernizmus“. Dielo umelkyne možno čítať ako prieskum rôznych situácií, v ktorých sa telo a subjekt nachádzajú: od skúsenosti jednotlivca, cez vzťahy medzi dvoma ľuďmi a rodinou, až po fungovanie v širšej komunite. Výstava je usporiadaná podľa tejto stupňujúcej sa škály – jednotlivci, dvojice, rodina, dav – a ukazuje, ako sa sociálne napätie a procesy fragmentácie a rozlomenia subjektu prejavujú v reprezentáciách ja. Predstavuje tiež diela poľských, francúzskych, švajčiarskych a talianskych umelcov, s ktorými viedla konfliktný dialóg.