Pozor, vysoké napätie

Napriek moderným bezpečnostným opatreniam predstavuje elektrina stále riziká. Prvá známa smrteľná nehoda spôsobená elektrickým prúdom na rakúskom území sa stala v roku 1882. Išlo o inžiniera, ktorý zomrel, keďže vtedy nikto neveril v možnosť resuscitácie.

V roku 1906 mladý internista Stefan Jellinek (1871–1969) po prvýkrát predstavil, v rámci hygienickej výstavy vo Viedenskom Prátri, malý výber preparátov a zariadení, ktoré ukazovali účinky úderu blesku a elektrického prúdu na ľudí a zvieratá. Z tejto zbierky sa vyvinulo neskoršie Elektropatologické múzeum, ktoré bolo slávnostne otvorené 29. októbra 1936 vo Všeobecnej nemocnici. Zavedenie elektrického prúdu do miest sa považuje za zlom. Dnes sa však vie, že každý technický úspech a každý pokrok prinášajú aj nežiaduce účinky. Elektrický prúd je stále zdrojom nebezpečenstva, ktoré nemožno podceňovať. Počet elektrických zariadení na súkromné použitie rastie. S tým často súvisí aj klesajúca kvalita a nedostatok vedomostí o nebezpečenstvách. Horiace lítium-iónové batérie a osoby zranené na vlakových vozňoch sa neustále dostávajú do titulkov. Zároveň dodnes existujú regióny na svete, kde ľudia nemajú žiadny alebo len obmedzený prístup k elektrine.

Lekári a technici od prvých nehôd s elektrickým prúdom a bleskom spoločne pracovali na bezpečnostných zariadeniach a osvete verejnosti. Viedeň má v tomto smere celosvetovo dvoch veľkých výskumníkov. Okrem Stefana Jellinka je to Gottfried Biegelmeier (1924–2007), ktorý svojím základným výskumom významne prispel k vývoju prúdového chrániča (FI-Schalter).

Účelom elektropatologickej zbierky je osveta o nebezpečenstvách elektriny a predstavenie vhodných ochranných zariadení. Či už ide o pracovné úrazy, alebo úrazy vo voľnom čase, zdroj nebezpečenstva elektrického prúdu nemožno zanedbať. Vzhľadom na rôzne ohrozené skupiny osôb je ich dosiahnuteľnosť pre preventívnu prácu náročná. Či už v roku 1906 alebo 2026, zaobchádzanie s elektrickým prúdom stále skrýva často podceňované nebezpečenstvá.