Dobré zbieranie – zlé zbieranie

Dňa 29. apríla 1876 podpísal cisár František Jozef I. zakladaciu listinu Naturhistorisches Museum Wien v právnom zmysle a 30. apríla 1876 vymenoval geológa Ferdinanda von Hochstettera za jeho prvého intendanta. Budova múzea na viedenskej Ringstraße bola vtedy ešte uprostred výstavby – slávnostné otvorenie sa napokon uskutočnilo v auguste 1889.

Dnes dom s viac ako 30 miliónmi objektov ukrýva jednu z najvýznamnejších prírodovedných zbierok na svete. Ako však táto jedinečná zbierka vznikla? A aké príbehy sa skrývajú za 150 rokmi zbierania, bádania a objavovania?

Výstava pozýva na spoznanie dejín múzea a zároveň kriticky hľadí na tienisté stránky zbierania.

Objavovať a rozumieť

Naturhistorisches Museum Wien je jedinečný archív vzniku a vývoja Zeme a života. Dokumentuje dejiny a stavbu našej planéty, ukazuje rozmanitosť života na Zemi a dáva nahliadnuť do vývoja človeka. Ako málo iných prírodovedných múzeí skúma na základe biologických, geologických, paleontologických, mineralogických, antropologických, pravekých a kultúrnohistorických objektov celé spektrum prírody v minulosti aj súčasnosti.

Príbeh za objektmi

Niektoré objekty pôsobia dvojtvárne, pretože sú vedecky jedinečné a zároveň zaťažené problematickým kontextom svojho získania. Boli slávne expedície 19. storočia čestným pokusom rozmnožiť poznanie a získať exotické predmety pre cisárske zbierky – alebo bola skutočnou motiváciou koloniálna agenda? Ako sa nakladalo s objektmi, ktoré sa počas nacistickej éry do múzea dostali protiprávne, a ako hodnotiť kusy, ktoré sa do zbierok dostali eticky sporným spôsobom?

Podľa uhla pohľadu funguje objekt buď ako triezvy nositeľ vedeckej informácie, alebo ako prejav sporných zberateľských metód. Podľa perspektívy je zbierkový predmet materiálne cenný a zároveň má malý vedecký význam. Naopak, nenápadný, drobný hmyz môže byť svetovým unikátom, ktorého stratu nemožno vyčísliť peniazmi.