Pozor, vysoké napätie

Elektrina aj napriek moderným bezpečnostným opatreniam stále skrýva riziká. Prvý známy smrteľný úraz elektrinou na rakúskom území sa stal v roku 1882. Išlo o inžiniera, ktorý zomrel, pretože vtedy nikto neveril v možnosť resuscitácie.

V roku 1906 predstavil mladý internista Stefan Jellinek (1871–1969) v rámci hygienickej výstavy vo viedenskom Prátri po prvýkrát malý výber preparátov a prístrojov, ktoré ukazujú účinky blesku a elektrického prúdu na človeka a zviera.

Z tejto zbierky neskôr vzniklo Elektropatologické múzeum, ktoré bolo 29. októbra 1936 slávnostne otvorené v Allgemeinen Krankenhaus.

Zavedenie elektrického prúdu do miest sa považuje za zlom v dejinách. Dnes však vieme, že každý technický pokrok a každý vývoj so sebou prináša aj nežiaduce účinky. Elektrický prúd zostáva stále nepodceniteľným zdrojom nebezpečenstva. Počet elektrických spotrebičov na súkromné použitie rastie. Často to ide ruka v ruke s klesajúcou kvalitou a chýbajúcimi vedomosťami o nebezpečenstvách. Horiace lítium-iónové akumulátory a osoby zranené na železničných vagónoch sa opakovane dostávajú do titulkov. Zároveň existujú dodnes oblasti sveta, kde ľudia nemajú vôbec žiadny alebo len obmedzený prístup k elektrine.

Lekári a technici spolupracujú od prvých úrazov elektrinou a bleskom na bezpečnostných zariadeniach a osvete verejnosti. Viedeň v tomto smere ponúka celosvetovo hneď dvoch významných výskumníkov. Okrem Stefana Jellineka je to Gottfried Biegelmeier (1924–2007), ktorý svojím základným výskumom výrazne prispel k vývoju prúdového chrániča (FI-spínača).

Účelom elektropatologickej zbierky je osveta o nebezpečenstvách elektriny a predstavenie vhodných ochranných zariadení. Pri pracovných aj voľnočasových úrazoch nemožno zdroj nebezpečenstva v podobe elektrického prúdu zanedbávať. Vzhľadom na rôzne ohrozené skupiny osôb je ich oslovenie pri preventívnej práci ťažké.

Ak už rok 1906, alebo 2026, nakladanie s elektrickým prúdom stále skrýva často podceňované riziká.