Anders Sunna

Anders Sunna patrí k pôvodnému ľudu Sámov, ktorého vlasť, nazývaná Sápmi, sa rozprestiera v severných oblastiach Nórska, Švédska, Fínska a na polostrove Kola v Rusku. Jeho práca vychádza z konfrontácie s pretrvávajúcim koloniálnym útlakom Sámov a stavia umenie ako svedectvo aj ako nástroj v politickom boji. V maľbách, inštaláciách a performanciách sa opiera o osobné a kolektívne príbehy, aby odhalil štrukturálne násilie v štátnych akciách a najmä v regulácii chovu sobov v Sápmi.

Sunnovo umenie kombinuje dokumentárne prvky, symbolické obrazy a text vo veľkoformátových, kolážovitých kompozíciách, čím vytvára bezprostredný, no mnohostranný vizuálny jazyk. Scény konfliktu a autoritatívne postavy sa preplietajú s motívmi zo sámskych duchovných tradícií a spochybňujú prevládajúce historické naratívy tým, že zaujímajú perspektívu, ktorá odoláva vymazaniu. Jeho obrazy sa vyznačujú naliehavosťou a priamosťou, ako aj humorom. Jeho diela konfrontujú divákov s realitou koloniálneho násilia – vyvlastňovaním pôdy, vykorisťovaním životného prostredia a systémovou diskrimináciou – a zároveň mobilizujú kultúrnu pamäť ako formu sebapresadenia. Predmety ako sámsky goavddis (bubon), ktoré boli v minulosti zakázané a zničené, sa v jeho obrazoch znovu objavujú ako znaky duchovnej kontinuity a odporu. Týmto spôsobom Sunna aktivuje umenie ako prostriedok na zviditeľnenie pretrvávajúcej nespravodlivosti.