El Anatsui

El Anatsui pracuje predovšetkým s regionálnymi materiálmi, aby vytvoril tektonické formy veľkej komplexnosti, ktoré sa pohybujú medzi objektom, povrchom a prostredím. Transformuje každodenné jednorazové predmety – uzávery fliaš od liehovín, tlačiarenské platne, strúhadlá na maniok – ako aj hlinu a drevo, aby predefinoval sochárstvo. Ústredným bodom jeho pracovnej etiky je zaangažovanie do procesov recyklácie a opätovného použitia. Anatsui, najviac známy svojimi kovovými sochami, v ktorých strihá, drví, skladá a spája tisíce uzáverov fliaš medeným drôtom, vyvinul osobitý formálny jazyk, ktorý je precízny a zároveň zámerne otvorený. Jeho umelecké diela zostávajú flexibilné a reagujú na miesto a čas, pričom pri každej inštalácii nadobúdajú nové konfigurácie. Jeho prax tak udržiava napätie medzi monumentalitou a jemnosťou, váhou a plynulosťou.

Anatsuiho umelecký prístup, ktorý prepletá formálne experimenty a historickú reflexiu, je neoddeliteľne spojený s históriami zakotvenými v materiáloch. Napríklad uzávery fliaš, pochádzajúce z miestnych recyklačných systémov, nesú viditeľné stopy globálnych obchodných sietí formovaných kolonializmom. Z diaľky sa jeho diela javia ako opulentné abstraktné polia farieb a svetla; zblízka ich komponenty odhaľujú spoločenský život komodít a ich geografickú a časovú cirkuláciu. Tým, že Anatsui zdôrazňuje transformáciu – materiálov, významov a histórií – spája miestne a globálne naratívy. Minulosť tak zostáva prítomná v súčasných formách.