Lili Dujourie

Umelecká tvorba Lili Dujourie sa neustále vyvíja od konca 60. rokov, pričom skúma vzťahy medzi obrazom, materiálom a vnímaním. Odkazy na umeleckohistorické tradície, literatúru a kultúrnu pamäť sa objavujú ako transformované fragmenty, skôr vložené do materiálu než explicitne zobrazené. Počnúc objektmi, ktoré reagovali na odosobnený jazyk minimalistického a konceptuálneho umenia, jej rané dielo zaviedlo otázky intimity a subjektivity do prísnych formálnych slovníkov. Toto počiatočné napätie položilo základ pre dielo, ktoré neustále prekračuje mediálne špecifické hranice.

V 70. a 80. rokoch sa Dujourie venovala fotografii a videu, pričom sa zamerala na časovú dynamiku týchto médií – najmä na vzájomné pôsobenie pohybu a pokoja. Výsledné práce tiež skúmali otázky rodu, identity a reprezentácie. Od 80. rokov sa čoraz častejšie vracala k trojrozmerným formám a vyvinula si úplne vlastný sochársky jazyk založený na použití materiálov ako zamat, mramor, sadra a kov. Tieto diela pokračujú a priestorovo rozvíjajú časové a percepčné záujmy jej predchádzajúcej praxe. Drapované látky, zahalené objemy a fragmentované štruktúry inscenujú vyjednávanie medzi mäkkosťou a tuhosťou, zakrývaním a odhaľovaním. Motív záhybu sa stáva ústredným – nie ako čisto formálne gesto, ale ako spôsob, ako udržať protichodné stavy pohromade bez toho, aby ich rozriešil.