Bezhlavý jazdec

Koniec deväťdesiatych rokov – doba, keď vytáčaný internet bol luxus, filmy sa zdieľali na kazetách, hudba sa šírila na podomácky urobených mixoch a ľudstvo čakalo, či na prelome milénia skončí svet. V tom čase, keď sa česká umelecká scéna učila fungovať v slobodnej spoločnosti, vznikla na Akademii výtvarných umění v Praze skupina Bezhlavý jazdec.

Josef Bolf, Ján Mančuška, Jan Šerých a Tomáš Vaněk vstupovali na výtvarnú scénu, ktorá bola oproti tej dnešnej omnoho komornejšia. Výstava nie je len pohľadom do histórie českého umenia, ale aj úvahou o tom, čo sme za posledných tridsať rokov získali, a čo sme naopak stratili.

Bezhlavý jazdec vznikol v roku 1996 a zaradil sa po bok čerstvo vzniknutých skupín ako Pondělí, Koza Nostra, Jednotka, Luxsus alebo Podebal. Jeho členov spájal hlboký záujem o neoavantgardné umenie, klasickú literatúru, sci-fi alebo D.I.Y., čo v týchto rokoch kontrastovalo s jednorozmerným jazykom reklamy a mainstreamovou popkultúrou. Názov odkazoval k ich spoločnej skepse voči vodcovstvu a programovému zjednoteniu. Jednu „hlavu“ pri každodennom rozhodovaní nahrádzalo vyjednávanie a umelecká intuícia.

Výstava ponúkne návštevníkom možnosť vstúpiť do prostredia, ktoré pripomína atmosféru poslednej veľkej predinternetovej generácie. Prestupujú ňou motívy fascinácie televíziou ako oknom do západného sveta, psychedélie, komiksov, experimentov so zmenenými stavmi vedomia i každodennosti porevolučných českých domácností. Bezhlavý jazdec rozpory, ktoré deväťdesiate roky dodnes vyvolávajú, až na výnimky nekomentoval priamo, ale skrze problematiku samotných foriem vnímania a premien usporiadania našej každodennosti.

Katalóg vydaný GHMP v spolupráci s AVU. Kniha prostredníctvom archívnych materiálov, fotografií, rozhovorov a dokumentácie mapuje činnosť skupiny v rokoch 1996–2004 a predstavuje jeden z najucelenejších pohľadov na túto kapitolu českého súčasného umenia.