Bílekova vila

Pražská vila mala podľa Bílka vyjadrovať „život ako pole plné zrelých klasov, skýtajúcich výživu bratrí na každý deň. Mnohé klasy sviazané vo snopy – stĺpy. Niektoré zo stĺpov nedostavané, pretože ničoho nenesú.“ Segmentovitý pôdorys stavby možno čítať ako stopu kosy žnúcej obilie. Nápadný je taktiež tvar stĺpov pripomínajúcich staroegyptskú chrámovú architektúru. Režná tehla a hrubo opracovaný kameň približujú dielo prírode a ľudskej práci. Nepravidelne členitému interiéru dominuje vysoký ateliér ako prirodzené pracovné a duchovné stredisko stavby. Od roku 1963 je Bílekova vila spravovaná Galériou hlavného mesta Prahy. V novo otvorenej stálej expozícii, umiestnenej vo vile, sú okrem pôvodného vybavenia interiéru prezentované Bílekove diela z jeho vrcholného tvorivého obdobia.

V júni 2022 sa pri príležitosti 150. výročia narodenia Františka Bílka (1872–1941) pre verejnosť znovu otvorila hradčanská Bílekova vila. Cieľom novej stálej expozície bolo odstránenie rušivých a nepôvodných prvkov, ako aj citlivejší prístup k samotným interiérom. Tie teraz pôsobia viac obývane a umelcove diela sú v nich nainštalované s ohľadom na svoju spirituálnu podstatu. Na rozdiel od chýnovského domu, kde možno vidieť prevažne neskorú umelcovu tvorbu a jeho práce s husitskou tematikou, prezentuje expozícia v pražskej vile najmä sochárove rané diela nabité intenzívnym mysticizmom.

V niekdajšej priestrannej dielni sú vystavené exaltované monumentálne sochy a figurálne kompozície charakteristické organickými formami, výraznými vertikalizujúcimi siluetami a patetickými gestami. Priestoru dominujú tmavo morené figúry Úžasu (1907), Mojžiša (1904) a kolosálny návrh pražského Husovho pomníka (1901). Najpôsobivejšie sú Bílekove práce v dreve – materiáli, ktorý jeho naturelu najviac konvenoval. Pozoruhodná je však aj umelcova vlastná grafická a keramická tvorba doplňujúca sochárske diela rozmiestnené v priestoroch rodinnej jedálne, Bílekovej pracovne a ďalších miestnostiach, v ktorých sú tematicky prezentované umelcove počiatočné práce, pomníkové návrhy a podobizne. Najväčšia miestnosť prvého poschodia domu je venovaná pozoruhodnému modelu Žižkovho pomníka (1912–1925).