Terra Incognita

Ako mediálne a meracie technológie ovplyvňujú naše vnímanie sveta a vzťah k nemu?

Výstava Terra Incognita sa na túto otázku pokúsi odpovedať pomocou filmových esejí a galerijných inštalácií. Zdôrazní pri tom procesy, ktoré v dlhodobej perspektíve prepájajú zobrazovanie Zeme s jej chápaním ako zdroja určeného na ťažbu a premenu v kapitál. Súčasne poukáže na to, že samotné mediálne a meracie prístroje sú na ťažbe surovín závislé, pretože obsahujú rôzne minerály a drahé kovy.

Prvá časť výstavy sa zameria na mocenské a historicky určujúce spôsoby vnímania reality. Ako svet zobrazujeme, pomenovávame či meriame, totiž ovplyvňuje, ako o ňom premýšľame. V tejto časti bude ukázané, že ani zdanlivo objektívne systémy, ako sú vedecké jednotky alebo metódy merania, nie sú neutrálne, ale vznikli v konkrétnom historickom a mocenskom kontexte. Prizmatom videoeseje Sashy Litvintsevy a Benyho Wagnera preto napríklad nahliadneme výpočtovú chybu, ktorá je až dodnes vpísaná v etalone európskeho merania, teda v jednotke metra. Rovnakým kontroverziám potom pomocou inštalácie Agustiny Woodgate vystavíme základnú kategorizačnú jednotku hmoty, teda jeden elektrón.

Druhú časť potom predstaví projekty, ktoré dávajú priestor veciam a materiálom, ktoré pri používaní zobrazovacích technológií normálne neriešime a nevidíme. Procesy záznamu, ukladania a čítania informácií za týmto účelom premenia v performatívne udalosti. Výstava túto problematiku akcentuje napríklad prostredníctvom inštalácie Ioany Vreme Moser, ktorá sa zameriava na vzťah medzi zápisom informácie do obvodov mikročipu a jej postupnou degradáciou. Obdobné prepojenie záznamovej technológie a okolitého prostredia odhaľuje tiež videoesej Susan Schuppli, sledujúci správanie kamerového čipu v podmienkach arktickej zimy.

Koncepcia výstavy vychádza z pojmu terra incognita, ktorým Európania po stáročia označovali neznáme územia na mapách, teda tzv. biele miesta. Automaticky na ne nahliadali z odstupu, ako na teritóriá, ktoré je potrebné nielen preskúmať a popísať, ale následne tiež obsadiť a zužitkovať ťažbou zdrojov. Tento dnes už zastaraný kartografický koncept bude priamo v galérii naplnený novým významom, ktorý sa logike dobývania vymyká. Prostredníctvom jednotlivých umeleckých diel výstava prehodnotí odstup, ktorý nám zobrazovacie technológie voči svetu poskytovali a pripomenie, že sme závislí na prírodných zdrojoch a máme voči planéte určitú zodpovednosť.