Labyrint: Krajina vnútorného blúdenia

Kurátor: Karla Dvořák Hlaváčková

1. 4. – 29. 10., 2026

Labyrint funguje ako metafora ľudského myslenia i životnej cesty. Symbolizuje blúdenie, odvahu i premenu, ale aj zodpovednosť za naše činy a slová. Vstúpte a zamyslite sa: čo sa stane, keď namiesto rozumu začne rozhodovať strach – z neznámeho, z odlišností, z nepochopenia?

Projekt Labyrint rozvíja práve tieto otázky. Konfrontuje návštevníka s jeho postojmi a vedie ho k premene v kriticky uvažujúceho pozorovateľa. Výstava sa dotýka kľúčových spoločenských otázok. Medzi tie chrbticové patria strach z neznámeho a neistoty, generalizácia a dehumanizácia, zodpovednosť jednotlivca v modernej spoločnosti či sila slov a ich dopad na ľudskú dôstojnosť.

Cesta z labyrintu nevedie skrze jednoduché odpovede, nýbrž ochotu načúvať, spochybňovať vlastné istoty a prijať zodpovednosť za to, ako rozumieme svetu i druhým ľuďom.

Na výstave sa predstavujú diela niekoľkých osobností súčasnej českej umeleckej scény. Reliéf Evolúcia Vojtěcha Hrubanta tematizuje ľudské putovanie labyrintom vlastných rozhodnutí a otázku konformity. Veronika Homolová pre výstavu vytvorila ilustráciu Mapa strachu, ktorá návštevníka konfrontuje s jeho strachmi a fóbiami. Tereza Bartůňková je autorkou inštalácie Žriedlo, ktorá pracuje s tmou, zrkadlom a stretnutím diváka so sebou samým. Diela Growth Protocol a Naked Roots Dominika Styka reflektujú vplyv prostredia na utváranie človeka a hrozby dehumanizácie. Eva Koťátková vo svojom Stroji na obnovenie empatie vytvára priestor starostlivosti, inklúzie a vzájomnej podpory. Objekt Spomienka na procesiu Evy Palčič sa zaoberá otázkami komunikácie, tradícií a ľudského prepojenia v sekularizovanej spoločnosti. Matouš Lipus je autorom sochy Atlas, jež symbolizuje ťarchu zodpovednosti a váhu ľudských rozhodnutí. Klára Samcová potom predstaví textilné práce tematizujúce menštruáciu, rodové roly a spoločenské očakávania spojené s ženskou skúsenosťou. Výstavu uzatvára video Hedviky Hlaváčkové, ktorá sa zamýšľa nad absurdnosťou úporného lpění na rodových stereotypoch a skrze rôzne perspektívy spochybňuje rigidné škatuľky maskulinity a feminity.

Prague City Gallery